Ako sa vysporiadať s urážlivými komentármi na Facebooku

Fenomén hate speechu a ohovárania prostredníctvom sociálnych sietí je problémom súčasnej doby a aj ťažko uchopiteľnej právnej regulácie. Umožňuje súčasná právna úprava vnútroštátnemu súdu nariadiť Facebook-u, aby odstránil všetky urážlivé komentáre jedného užívateľa? Generálny advokát Szpunar má na to jasný názor.

Martina Rievajová 05. 06. 2019 3 min.

    Európsky súdny dvor sa v týchto dňoch vysporiadava s obzvlášť zaujímavou otázkou, a to či právo Únie nebráni tomu, aby bolo možné spoločnosť Facebook zaviazať k odstráneniu všetkých dotknutých komentárov jedného užívateľa z celosvetového dosahu. Aj keď vec ešte nie je rozhodnutá, k tejto situácií sa vyjadril generálny advokát Maciej Szpunar.

    Hanlivé označenie rakúskej poslankyne

    Celý prípad sa začal na podnet Evy Glawischnig- Piesczekovej, ktorá bola poslankyňou Rakúskej národnej rady a klubu „Zelených.“ Súkromný používateľ Facebook-u na svojom účte zverejnil odkaz na článok s názvom „Zelení: Sme pre minimálne zabezpečenie pre utečencov,“ tento článok obsahoval fotografiu pani Glawischnig-Piesczekovej, a v komentári k  článku jej tento používateľ adresoval urážlivý komentár. Odkaz na článok, ako aj súkromný komentár užívateľa bol k dispozícií ktorémukoľvek inému používateľovi. Poslankyňa reagovala podaním návrhu na predbežné opatrenie na súd, v ktorom žiadala, aby Facebook ukončil zverejňovanie tohto komentára, nakoľko Facebook nereagoval na žiadosť o vymazanie takýchto komentárov priamo od poslankyne.

    Vnútroštátny súd rozhodol v jej prospech, na čo Facebook tieto komentáre zneprístupnil v rámci Rakúska. Prípad bol postúpený na Najvyšší súd, nakoľko poslankyňa žiadala o vydanie opatrenia v celosvetovej pôsobnosti, aby žiadny z užívateľov aj mimo Rakúska nemal prístup k tomuto komentáru.

    Možno zakázať zverejnenie komentáru celosvetovo?

    Najvyšší súd adresoval Európskemu súdnemu dvoru žiadosť o interpretáciu Smernice o elektronickom obchode,[1] že či Smernica umožňuje rozšíriť príkaz na zdržanie sa konania aj celosvetovo, a dokonca nielen na tento jeden komentár, ale aj na iné komentáre s obdobným obsahom, o ktorých Facebook nevie.

    Smernica túto problematiku upravuje jasne, a to tak, že Facebook, ako poskytovateľ hostingu nie je zodpovedný za informácie, ktoré tam zverejňujú tretie strany, dokým o nich nevie s tým, že nie je povinný ich výskyt monitorovať. Akonáhle sa dozvie o ich protiprávnom obsahu je ich povinný odstrániť alebo zamedziť prístup k nim.

    Podľa generálneho advokáta Smernica neznemožňuje, aby vnútroštátny súd mohol nariadiť Facebook-u, aby zamedzil prístup či odstránil zo sociálnych sietí všetky informácie, ktoré majú rovnaký protiprávny obsah, aj keby malo dôjsť k aktívnemu hľadaniu a identifikovaniu. Takéto nariadenie by neznamenalo neprimeranú záťaž a bolo by balansom pre slobodu prejavu a ochranu práv osobnosti a súkromia. Avšak, malo by ísť o vyhľadávanie a identifikáciu komentárov a príspevkov jedného užívateľa, aby bol splnený princíp proporcionality pri zásahu do práv.

    K otázke celosvetovej pôsobnosti nariadenia súdu sa generálny advokát vyjadril tiež pozitívne, nakoľko Smernica neobsahuje územnú pôsobnosť povinnosti odstrániť informácie poskytovateľom hostingu.

    Záverom pohľadu generálneho advokáta na tento prípad je, že dotknutá osoba alebo tretie osoby môžu požiadať vnútroštátny súd o odstránenie protiprávnemu obsahu na sociálnych sieťach a v tomto prípade nepôjde o monitorovanie, keďže odstránenie žiadajú konkrétne osoby. Rovnako, právo nebráni tomu, aby bolo možné nariadiť odstránenie týchto informácií a informácií s obdobným obsahom na celosvetovej úrovni, nakoľko ide o nariadenie súdu, ktoré vytvára balans medzi právom na slobodu prejavu a zároveň chráni osobnostné práva dotknutej osoby a jej práva na súkromie.

    Zdroj: CURIA

    • Súvisiace právne predpisy