Ako sú chránené osoby so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch?

Práve občania so zdravotným postihnutím predstavujú sociálnu skupinu obyvateľstva vyžadujúcu veľkú pozornosť zo strany štátu a to aj v oblasti politiky zamestnanosti. Kto je považovaný za zdravotne postihnutého a aké má povinnosti zamestnávateľ voči takýmto osobám?

Redakcia 03. 03. 2014 3 min.
Osoby so zdravotným postihnutím Osoby so zdravotným postihnutím Cherry leafs from 4freephotos.com

Ako sa posudzuje a preukazuje zdravotné postihnutie?

Občan so zdravotným postihnutím je taký občan, ktorý je uznaný za invalidného občana[1]. Osoba je invalidná, ak pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (o viac ako 40 %) v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a komplexných funkčných vyšetrení a ich správ.

Samotná invalidita a zároveň aj percentuálna miera poklesu schopnosti občana vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej, duševnej poruchy, poruchy správania sa preukazuje:

  • rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne; alebo
  • posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia.

Povinnosti zamestnávateľa

Konkrétnu povinnosť zamestnávateľov upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 20 zamestnancov musia zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu zamestnancov, ktorých zamestnávajú. Avšak takúto povinnosť majú iba ak Úrad práce týchto občanov vedie v evidencií uchádzačov o zamestnanie. [2]

Postavenie zdravotne postihnutých zamestnancov podľa Zákonníka práce

Postavenie zamestnancov so zdravotným postihnutím upravuje Zákonník práce v ustanovení § 158. Podľa predmetného ustanovenia je zamestnávateľ povinný týchto zamestnancov zamestnávať na vhodných pracovných miestach a umožňovať im výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie a takisto sa starať o jej zvyšovanie. S tým súvisí aj vytváranie podmienok pre lepšiu možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovanie pracovísk tak, aby zamestnanec mohol v rámci možností dosahovať rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Jedným z nástrojov štátu v tejto oblasti je podpora vytvárania chránených pracovísk a dielní. Podľa zákona o službách zamestnanosti môže zamestnávateľ takúto dielňu alebo pracovisko zriadiť vtedy, ak nie je možné zamestnanca so zdravotným postihnutím zamestnať za obvyklých podmienok.

Chránená dielňa

Chránenou dielňou je pracovisko, na ktorom právnická alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej polovica zamestnancov, ktorí sú zdravotne postihnutí.

Chránené pracovisko

Chráneným pracoviskom je pracovisko, na ktorom pracuje občan, ktorý nevykonáva svoju prácu v chránenej dielni. Je ním napríklad aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko a chránená dielňa môžu byť zriadené aj v domácnosti.[3]

Príspevok pre zamestnávateľa

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny môže zamestnávateľovi poskytnúť[4], okrem iných, aj príspevok na:

  • úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a pracoviska,
  • na dopravu zamestnancov.

Tieto náklady súvisia s prepravou osôb zdravotne postihnutých na miesto výkonu práce a týkajú sa predovšetkým prispôsobenia podmienok pre zamestnanca (napr. špeciálne upravené auto pre invalidný vozík a podobne).

Poznámky pod čiarou:

[1] Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

[2] Thurzová, M.: Základy pracovného práva. Šamorín: Heuréka, 2013. s. 41.

[3] Thurzová, M.: Základy pracovného práva. Šamorín: Heuréka, 2013. s. 41.

[4] Podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti.