Aký je rozdiel medzi priestupkom a prečinom?

Súčasnosť je dobou, kedy takmer neexistuje oblasť v živote človeka, ktorá by nebola „podchytená“ právnou úpravou. V oblasti práva trestného, je trendom rozširovanie o nové skutkové podstaty trestných činov, ako reakcia na vývoj spoločnosti a nové spôsoby páchania trestnej činnosti. Mnohé typy konaní sú sankcionované ako trestné činy napriek tomu, že laikom sa ich závažnosť nezdá vysoká a očakávali by skôr zaradenie k priestupku. Hranica medzi trestným činom a priestupkom je totiž v niektorých prípadoch veľmi tenká.

Martin Toček 30. 10. 2017 6 min.

Napriek „sedliackemu rozumu“, ktorý nám často určité konanie bagatelizuje, sa môžeme nedostatkom právneho povedomia dopustiť trestného činu a následne znášať aj tomu zodpovedajúce následky. Platí totiž zásada „Neznalosť zákona neospravedlňuje“, a tak sa z „obyčajnej facky“ môže niekedy stať trestný čin, konkrétne prečin.

Na úvod považujeme za nutné vniesť poriadok do terminológie. Laik sa totiž v spleti pojmov ako prečin, trestný čin, či priestupok môže strácať a nesprávne pochopiť súvislosti.                              

Začali by sme priestupkom. Právnu úpravu tejto oblasti tvorí zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len priestupkový zákon), ktorý v § 2 ods. 1 hovorí: „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“

Definíciu trestného činu zas nájdeme v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len trestný zákon). Z dikcie § 8, § 9 a § 10 vyplýva, že: „Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Trestný čin je prečin a zločin. Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.“             

Tieto ustanovenia úplne vysvetľujú pojmy prečin a trestný čin. Prečin je totiž subkategóriou trestného činu, je to teda pojem užší ako pojem trestný čin. Prečinom sú všetky trestné činy, ktoré sú z hľadiska subjektívnej stránky spáchané z nedbanlivosti a navyše aj tie úmyselne spáchané trestné činy, pri ktorých zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov. Ak hovoríme o trestnom čine, spáchanom úmyselne, za ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody vo výmere 2 až 5 rokov, jedná sa o prečin. Ak by to však bolo 2 až 6 rokov a šlo by u úmyselný trestný čin, hovoríme už o zločine.

Rozdiel medzi prečinom a priestupkom

Prvým rozdielom, ktorý nám právny poriadok predkladá, je požiadavka zavinenia. Zavinenie, ako subjektívna stránka protiprávneho konania, môže byť pri priestupkoch a rovnako aj pri trestných činov úmyselné alebo nedbanlivostné. Úmysel poznáme priamy a nepriamy a nedbanlivosť vedomú a nevedomú. Pre bližšie informácie o zavinení odkazujeme na § 15 a § 16 Trestného zákona.                                         

Spomínaný rozdiel tkvie v tom, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie (§ 3 priestupkového zákona). To znamená, že ak v konkrétnej skutkovej podstate priestupku nie je uvedený typ zavinenia, postačuje nedbanlivosť a každé takéto konanie bude napĺňať skutkovú podstatu konkrétneho priestupku. Ak ale niektorá skutková podstata bude hovoriť o zavinení úmyselnom, na to aby sme o takomto priestupku mohli hovoriť nebude postačovať, ak bude spáchaný z nedbanlivosti, naopak vyžadovať sa bude úmysel.

V prípade trestných činov a teda aj prečinov Trestný zákon v § 17 hovorí: „Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.“ Zákon teda musí výslovne stanoviť, že čin je trestný ak je spáchaný hoc aj z nedbanlivosti, ináč bude trestným len pri zavinení úmyselnom.

Rozdiel spočíva aj príslušnosti. Zatiaľ čo priestupky prejednávajú  správne orgány v zmysle všeobecných predpisov o správnom konaní, na rozhodovanie o trestných činoch sú príslušné súdy sústavy súdov Slovenskej republiky a postupujú v zmysle ustanovení zákona 300/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok).

Asi najdôležitejšou odlišnosťou medzi prečinom a priestupkom z pohľadu bežného občana sú sankcie. Trestný zákon hovorí o trestoch a ochranných opatreniach. Vzhľadom k tomu, že závažnosť prečinov je vyššia ako závažnosť priestupkov, aj sankcie za prečiny sú prísnejšie. Trestný zákon hovorí o týchto trestoch: trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest vyhostenia. Ochrannými opatreniam v zmysle Trestného zákona sú: ochranné liečenie, ochranná výchova, ochranný dohľad, detencia, zhabanie veci.

Zákon o priestupkoch v súvislosti so sankciami hovorí o: pokarhaní, pokute, zákaze činnosti a prepadnutí veci a pri ochranných opatreniach o: obmedzujúcich opatreniach a zhabaní veci. Z uvedeného je zrejmé, že výpočet, ale aj zásah sankcií do práv a záujmov jednotlivcov, je v prípade priestupkov oveľa miernejší ako v prípade trestných činov.

Rozdielov medzi priestupkami a prečinmi je mnoho, ale najdôležitejšie spočívajú v rozličnej závažnosti konania, v príslušnosti na rozhodovanie a predovšetkým v sankciách. Hranicou medzi priestupkom a prečinom je tzv. materiálny korektív.

Materiálny korektív

Materiálny korektív je špecifikom trestného práva, ktoré ma zabezpečiť dodržiavanie zásady „Ultima Ratio“ (trestné právo a jeho sankcie majú byť až posledným možným spôsobom šetrenia a trestania, ak vzhľadom na okolnosti iné mechanizmy nemôžu byť použité). Zákonným vyjadrením je § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktorý ustanovuje: „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.“ Dodávame, že v prípade mladistvých je stupeň závažnosti posunutý na hodnotu malá, a umožňuje tak využitie materiálneho korektívu u mladistvých širšie ako u dospelých osôb.

Uplatnenie materiálneho korektívu však neznamená, že protiprávnosť skutku zanikla, znamená len, že nejde o prečin a teda ani trestný čin, ale môže sa jednať o priestupok, či iný správny delikt. Práve posudzovanie spôsobu vykonania činu, jeho následkov, okolností, či mieru zavinenia, by sa malo stať esenciálnou súčasťou každého skutku a prispieť tak k racionalizácii trestania a zabrániť neprimeraným trestnoprávnym sankciám v prípade skutkov s nepatrnou závažnosťou. Na správne kvalifikovanie skutku odkazujeme na Osobitnú časť priestupkového zákona a Osobitnú časť Trestného zákona, ktoré obsahujú taxatívny výpočet priestupkov a trestných činov.

 

Zdroj: Trestný zákon, Priestupkový zákon