Nekalosť nemožno podľa ESD posudzovať automaticky (C-34/13)

Súdny dvor EÚ opäť rozhodoval vo veci spotrebiteľského sporu. Konkrétne otázku, či realizácia mimosúdneho výkonu záložného práva dohodnutého v zmluve uzatvorenej so spotrebiteľom, ktorá obsahovala nekalé zmluvné podmienky, je v súlade s právom EÚ alebo nie.

Redakcia 29. 10. 2014 2 min.
Spotrebiteľ Spotrebiteľ 4FreePhotos.com - Public domain and free photos

Skutkový stav

Spotrebiteľka uzatvorila úverovú zmluvu, pričom na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť, konkrétne rodinný dom, v ktorom spotrebiteľka (ďalej aj ,,žalobkyňa“) býva. Tá podala na okresný súd žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva smerujúcu proti spoločnosti, s ktorou túto spotrebiteľskú úverovú zmluvu uzatvorila. Argumentovala neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré ju voči tejto spoločnosti zaväzujú. Okresný súd úverovú zmluvu čiastočne zrušil, pričom označil niektoré zmluvné podmienky za neprijateľné. Zmluva o zriadení záložného práva bola zrušená v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podali obaja účastníci konania odvolanie na krajský súd.

Krajský súd sa snažil zistiť, či jedna zo zmluvných podmienok zmluvy o zriadení záložného práva, konkrétne podmienka týkajúca sa mimosúdneho výkonu záložného práva na nehnuteľnosť, ktorú spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy, má nekalú povahu, osobitne vtedy, ak uvedená podmienka veriteľovi umožňuje výkon zriadeného záložného práva bez toho, aby došlo k súdnemu preskúmaniu.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

Súdny dvor v uvedenej veci rozhodol tak, že právna úprava Slovenskej republiky nie je v rozpore s právom EÚ, a to aj napriek tomu, ak umožňuje vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok.[1]


1. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, sp. zn. C-34/13.