Pasívna vecná legitimácia v žalobe o určenie dediča poručiteľa

Jednou zo základných podmienok, coditio sine qua non, pre rozhodovanie súdov v akejkoľvek právnej veci je vecná legitimácia. Samozrejme, musí byť daná ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného. Následkom tohto nedostatku je odmietnutie podania. Prečítajte si pre aké dôvody odmietol dovolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky, vo veci určenia dediča poručiteľa.

JUDr. Alexandra Podivinská 09. 07. 2015 3 min.

Skutkový stav - uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 3Cdo 347/2014, z 15. júna 2015

V uverenej právnej veci sa navrhovateľ domáhal určenia svojich dedičských práv po zomrelom strýkovi. Z návrhu na začatie podania bolo zrejmé, že v pôvodnom dedičskom konaní vedenom Štátnym notárstvom v Čadci vedenom pod sp.zn. 3D29/88, nebol dostatočne zistený skutkový stav. Štátne notárstvo malo vychádzať z nesprávneho zistenia, že poručiteľ nezanechal žiadnych dedičov a dedičstvo pripadlo štátu. V skutočnosti ale zostala dedička v III. Skupine – poručiteľova sestra. V roku 2012 podal navrhovateľ návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, ktoré však bolo zastavené. Preto navrhovateľ uviedol, že postupom Štátneho notárstva, ale aj okresného súdu prejednávajúceho návrh na začatie konania, mali byť nesprávne a poškodzujúce ho na jeho právach.

Zamietnutie návrhu okresným súdom

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhu nebolo možné vyhovieť pre pasívnu vecnú legitimáciu odporcu. Otázku vecnej legitimácie rieši v konaní  o dedičstve súd. V prípade spornosti v rámci dedičského konania môže byť táto odstránená v sporovom konaní v zmysle § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Predmetné konanie je je možné chápať ako opravné konanie voči rozhodnutiam štátneho notárstva alebo súdu v dcedičskej veci. Napokon súd uviedol, že poručiteľ mal na nápravu využiť riadne či mimoriadne opravné prostriedky, ktoré mu právny poriadok Slovenskej republiky priznáva.

Potvrdenie prvostupňového rozhodnutia

Krajský súd konštatoval, že konanie o dedičstve bolo právoplatne skončené a zároveň v ňom bola vyriešená aj otázka komu dedičstvo pripadlo. Rovnako zastal názor, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaný. Navhovateľ žaloval Slovenský pozemkový fond, ktorému z ustanovená zákona o pozemkovom fonde nevyplýva pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na správny záver prvostupňového súdu odvolací súd nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie navrhovateľa.

Podanie dovolania

Navhovateľ v ňom uviedol, že v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm f) a § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd mal svoje rozhodnutie založiť na nesprávnych právnych záveroch a tiež ich nedostatočne oddôvodniť. Namietal aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces, pretože odvolací súd mal založiť svoje rozhodnutie na iných skutkových a právnych záveroch a preto navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k nim a predložiť nové dôkazy. Podľa jeho názoru mal odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Z oddôvodnenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Právo na súdnu ochranu nie je možné považovať na právo absolútne, podlieha istým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Uvedené platí pre všetky štádiá pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Keďže dovolanie patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky, iba vo výslovne stanovených prípadoch je jeho prostredníctvom možné napadnúť právoplatné rozhodnutie. V zmysle príslušných zákonných ustanovení, dovolateľom nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, dovolací súd zatiaľ v tejto veci nerozhodoval a ani nevyslovil právny názor. Dovolanie smerovalo proti takému potvrdzujúcemu rozhodutiu odvolacieho súdu, ktoré nemá vady konania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a preto nebolo prípustné. V oddôvodnení uznesenia sa dovolací súd vysporiadal aj s ostatnými námietkami dovolateľa a nakoľko v tejto právnej veci išlo o nesprávne označenie žalovaného, dovolanie uznesením odmietol.