Športový úraz a trestnoprávna zodpovednosť

Ste športovec a stal sa vám športový úraz? Zlomil vám protihráč nohu/ruku, ste práce neschopný a hrozí vám dlhá rehabilitácia? Samozrejme, ak ste „pripoisteným športovcom“ môžete byť šťastlivec a získať od svoje poisťovne „bolestné“ a zároveň vždy môžete využiť náhradu nemajetkovej ujmy v rovine súkromnoprávnej. Je však možné uplatniť v takomto prípade aj trestnoprávnu zodpovednosť?

Kristína  Jurišová 04. 08. 2017 4 min.
Športový úraz a trestnoprávna zodpovednosť Športový úraz a trestnoprávna zodpovednosť Athlete running from 4freephotos.com

Zodpovednosť za protiprávne konanie v športe

Športové právo na Slovenku nemá jednotnú unifikovanú podobu i napriek tomu, že už dlhšie sa rozpráva o príprave nového zákona o športe, ktorý by obsiahol osobité prvky športu vo verejnej, ale i súkromnej sfére práva. Jednotlivé otázky zodpovednosti za protiprávne konanie v športe upravuje občianske, ale aj trestné právo. V rovine súkromnoprávnej pri zodpovednosti za športové úrazy platí všeobecné pravidlo občianskeho práva tzv. všeobecná prevenčná povinnosť (§ 415 Občianskeho zákonníka) a to: „každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí“, ďalej tak isto platí aj, že zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Ako je to v trestnom práve? Je možné obviniť protihráča, ktorý vám spôsobil športový úraz zo spáchania trestného činu napr. ublíženia na zdraví?

Materiálne a formálne ponímanie trestného činu

Ešte donedávna, keď bol platný a účinný „československý“ Trestný zákon č. 140/1961 Zb. existoval takzvaný materiálny znak trestného činu v podobe nebezpečnosti konkrétneho činu pre spoločnosť, a tak bolo možné a v praxi aj často uplatňované trestne nestíhať športové úrazy spôsobené pri športovej činnosti, pretože nešlo o konanie spoločensky nebezpečné.[1] Dnes platný a účinný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. podľahol rukami zákonodarcu tzv. formalizmu trestného práva. To znamená, že ak ste osoba trestne zodpovedná, stačí naplnenie znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu (napr. ublíženie na zdraví) na to, aby sa takéto konanie stalo trestným činom. Je vhodné pripomenúť, že aj v aktuálnom formálnom poňatí trestného práva hmotného existuje výnimka. Ide o prečiny, u ktorých sa aj dnes zohľadňuje závažnosť podľa tzv. materiálneho korektívu a to: „nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná“.

Okolnosť, ktorá vylučuje pri športovom úraze protiprávnosť trestného činu a informovaný súhlas

Okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť, ktorá keď nastane spôsobí, že čin, ktorý inak vykazuje formálne znaky trestného činu, nie je trestným činom, pretože mu chýba protiprávnosť (stáva sa tak činom inak trestným) sa pri športovej činnosti nazýva „Výkon práva a povinnosti“ a je upravená v ustanovení § 28 Trestného zákona. Pre túto okolnosť podľa zákonného znenia platí, že: „čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.“ Potom, podľa zákonného znenia pri výkone práv a povinností v športe by sa malo mať za to, že súhlas osoby (prejavený možno aj konkludentne: účasťou osoby na športovej aktivite) odzrkadľuje akoby „zmluvný súhlas“ s výkonom práva a povinností vyplývajúcich zo športových pravidiel. Nevyžaduje sa tu žiadny písomný informovaný súhlas, nakoľko zásah do integrity športovca je v danom športe automatickou a všeobecne známou súčasťou športovej aktivity. Možno konštatovať, že žiaden informovaný súhlas poškodeného (poskytnutý v ľubovolnej forme: ústne, písomne...) v športe nepomôže konkrétnej osobe zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spôsobený športový úraz (trestný čin). V prípade ak konaním, ktoré viedlo k úrazu došlo k naplneniu znakov trestného činu (pokiaľ neexistujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť a pri prečinoch sa nezohľadní materiálny korektív) pôjde o protiprávne konanie osoby a jednoznačne možno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť.[2] „Informovaný súhlas v športe teda na rozdiel od lekárskeho zákroku nie je podmienkou aplikácie okolnosti vylučujúcej protiprávnosť, pretože zákrok v priebehu hry, pokiaľ je súčasťou hry (je v súlade s pravidlami, ktoré samy osebe nie sú protiprávne), je automaticky výkonom práv a povinností športovca.“[3] Nevylučuje sa teda protiprávnosť akéhokoľvek zranenia v priebehu športovej hry, resp. výkonu športovej aktivity, iba konanie prekračujúce pravidlá hry by bolo trestným, ak by naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu upraveného v Trestnom zákone.

Podmienky pre spáchanie trestného činu pri športovom úraze

Podľa Gábriša (jeden z mála autorov v SR venujúci sa problematike športového práva) k trestnému činu pri spôsobení športového úrazu dochádza za splnenia nasledujúcich podmienok:

  • závažné porušenie športových pravidiel,
  • spôsobenie následku napĺňajúceho znaky skutkovej podstaty trestného činu,
  • príčinná súvislosť,
  • nedostatočná sankcia uložená športovou organizáciou,
  • zavinenie páchateľa vzhľadom na všetky okolnosti spáchania skutku.

Toto päťstupňové, kumulatívne vymedzenie podmienok pre trestnú zodpovednosť páchateľa by podľa spomínaného autora do veľkej miery zohľadňovalo aj samotné riziko vyplývajúce zo športovej činnosti a zároveň by limitovalo trestnoprávnu zodpovednosť iba na prípady zjavného excesu (v rámci chápania trestného práva ako ultima ratio) z pravidiel, ktorý by inak zostal nepotrestaný, resp. neprimerane potrestaný.[4]



Gábriš, T.: „Waiver“ alebo k možnostiam vylúčenia zodpovednosti za úraz pri výkone športovej činnosti. 2012, Magister Officiorum, č. 4-5.

Gábriš, T.: „Waiver“ alebo k možnostiam vylúčenia zodpovednosti za úraz pri výkone športovej činnosti. 2012, Magister Officiorum, č. 4-5.

Gábriš, T.: „Waiver“ alebo k možnostiam vylúčenia zodpovednosti za úraz pri výkone športovej činnosti. 2012, Magister Officiorum, č. 4-5.

Gábriš, T.: Športové právo. Bratislava: Eurokódex, 2011, s. 359-370.