Martin Toček

Martin Toček

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

ČLÁNKY AUTORA

Pre rýchlo rozvíjajúci sa moderný svet nie je ničím ojedinelým postupné vytrácanie hotovostných peňazí z peňaženiek ľudí a ich nahrádzanie platobnými kartami. Kartou, dnes už vieme platiť takmer všade a v prípade potreby máme takmer na „každom rohu“ k dispozícii bankomaty. Z toho dôvodu niektorí ľudia takmer vôbec nenosia pri sebe hotovosť. Čo však, ak platobnú kartu stratíme, alebo nám ju niekto ukradne?

Platobný rozkaz je druh súdneho rozhodnutia, ktorý zabezpečuje predovšetkým funkciu skrátenia a zrýchlenia konania. Aké sú podmienky na uplatnenie tohto inštitútu a aké z neho vyplývajú výhody, prípadne nevýhody?

V dnešnom príspevku by sme sa chceli venovať praktickému prípadu, ktorý mnohí z nás poznajú z bežného života. IBAN (International Bank Account Number) je medzinárodne uznaná forma bankového účtu, umožňujúca jednoznačnú identifikáciu účtu, krajiny a bankového inštitútu. Typickým znakom týchto identifikátorov je ich dĺžka. Slovenské „IBANy“ sa začínajú kódom SK a dovedna obsahujú až 24 znakov. Je teda logické, že najmä v situáciách rýchleho prevodu, môže dôjsť k zadaniu nesprávneho identifikačného čísla. Pomýliť sa stačí totiž v čo i len jednom znaku a peniaze nepoputujú na správny účet.

Pre oblasť rodinno-právnych vzťahov je typická značná ingerencia do osobnej sféry maloletých detí. Nakoľko sa jedná o jednu z najzraniteľnejších skupín spoločnosti, potreba ich zvýšenej ochrany sa prejavuje aj v právnom poriadku. Súčasná moderná doba prináša množstvo prípadov, kedy nie je úplne jasné, kto je otcom maloletého dieťaťa. Uvedomiť si však treba, že dieťa, ktorého otec by nebol známy, by tak bolo ochudobnené o kontakt s ním, ale aj o práva, ktorými vo vzťahu k svojmu otcovi disponuje, predovšetkým o právo na výživu.

Vlastnícke právo je jedným z práv, ktoré garantuje zákon s najväčšou právnou silou, Ústava Slovenskej republiky. Obsahom vlastníckeho práva zvykne byť označovaná tzv. triáda vlastníckych oprávnení- právo vec držať, disponovať ňou a užívať ju a jej plody, ak sa jedná o vec plodonosnú. Vlastník je vo svojej dispozícii s vecou natoľko slobodný, že môže vec opustiť a svojho vlastníckeho práva sa vzdať. Aké podmienky musia byť v takomto prípade splnené?

Jednou z kreačných právomoci prezidenta je v podmienkach Slovenskej, ale aj Českej republiky menovanie vysokoškolských profesorov. Profesorský titul predstavuje v našich krajinách najvyššiu vedecko-pedagogickú hodnosť. O Českej republike hovoríme z dôvodu, že v tomto príspevku budeme rozoberať práve rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, týkajúce sa právomoci prezidenta vymenovať, ale aj nevymenovať osobu za profesora.

Právo na obhajobu je jedným z najdôležitejších práv, garantovaných slovenským právnym poriadkom. V súvislosti s týmto právom podotýkame, že pre trestné právo nie je neobvyklé konanie s viacerými obvinenými. V tomto prípade môžu byť títo zastupovaní spoločným obhajcom. Aké podmienky musia byť splnené, aby bola spoločná obhajoba viacerých obvinených zákonne konformná?

V dnešnej rýchlo rozvíjajúcej sa digitálnej dobe už takmer každý z nás zažil elektronizáciu na vlastnej koži. Tento fenomén je tak masívny, že sa dotýka dokonca už aj mnohých právnych úkonov. Nie je totiž ničím ojedinelým dohadovať si prostredníctvom internetu brigády, odvozy, či nakupovať veci od iných užívateľov. „Chtiac nechtiac“ tu dochádza k vzniku právnych úkonov, nakoľko ak sú splnené obsahové náležitosti, prípadne požadovaná forma, je možné uzatvoriť určitý typ zmluvy aj čisto neformálne, napríklad vo facebookovej správe.

Súdne poplatky sú právnym inštitútom, plniacim viaceré funkcie. Napriek tomu, že sa tento pojem často vyskytuje medzi širokou verejnosťou, jeho obsah ostáva niekedy hmlistý. Podobne aj problematika oslobodenia od súdneho poplatku je najmä v očiach laickej verejnosti nejasná. Čo sú to teda súdne poplatky? Kto a kedy je od nich kedy oslobodený?

V dnešnom príspevku sa budeme venovať problematike neodkladných opatrení súdu, konkrétne postupu súdov v prípade odvolania voči uzneseniam, ktoré ich ukladajú. Na úvod sme sa rozhodli položiť otázku, ktorú by mal tento príspevok zodpovedať: Stačí, ak sa odvolací súd v horeuvedených prípadoch v odôvodnení svojho uznesenia obmedzí na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia?

Strana 1 z 3