Martina Beňovská

V nasledovnom spore medzi prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dochádzalo k odberu plynu aj po ukončení vzťahu založeného zmluvou o dodávke zemného plynu nájomníčkou nehnuteľnosti. Kto bol za tento neoprávnený odber podľa rozhodnutia súdu zodpovedný, sa dočítate v dnešnom článku.

V nasledujúcej trestnej veci posúdil súd prvého stupňa konanie obžalovaného ako trestný čin poškodzovania cudzej veci spáchaný závažnejším spôsobom konania z dôvodu, že bol podľa názoru súdu spáchaný voči všetkým spoluvlastníkom poškodenej nehnuteľnosti. Odvolacím súdom však došlo k rozdielnemu posúdeniu právnej kvalifikácie uvedeného skutku najmä s poukazom na nesprávnu aplikáciu ustanovenia Trestného zákona o priťažujúcej okolnosti.

Odvolací súd sa v nasledujúcom prípade zaoberal charakterom konania o zápise zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod v súvislosti s potrebou doloženia listín, ktoré sa pri zápisoch podľa zákona o obchodnom registri štandardne vyžadujú. V čom spočíva osobitný charakter tohto konania si môžete prečítať nižšie.

Súdny dvor v nedávnom rozsudku skonštatoval, že právo Únie bráni tomu, aby došlo k zamietnutiu žiadosti o medzinárodnú ochranu ako neprípustnej z dôvodu, že dotknutá osoba podala predchádzajúcu žiadosť o azyl v tretej krajine, ktorá túto žiadosť zamietla.

V dnešnom článku sa pozrieme na jednu zo zákonných náležitostí platne uzatvorenej zmluvy a to správne označenie zmluvných strán. V prípade posudzovanom dovolacím súdom sa súdy nižšieho stupňa otázkou platnosti nájomnej zmluvy vôbec nezaoberali, čo bolo napokon dôvodom na zrušenie oboch ich rozhodnutí. Odôvodnenie dovolacieho súdu si môžete prečítať nižšie. 

Trestný zákon v ustanovení § 58 ods. 2 vymenúva trestné činy, pri ktorých sa páchateľom obligatórne ukladá trest prepadnutia majetku. Z jedného z takýchto trestných činov bol v nasledujúcom prípade uznaný za vinného obvinený, ktorý namietal práve uloženie trestu prepadnutia majetku ako neprimerane prísneho vzhľadom na to, že išlo o majetok, ktorý nemal súvis s predmetnou trestnou činnosťou. Ako sa k tejto argumentácii obvineného vyjadril dovolací súd sa môžete dočítať nižšie.

V zmysle nariadenia (ES) č. 261/2004[1], podľa ktorého cestujúci meškajúcich letov s veľkým meškaním (tri hodiny alebo viac), majú podobne ako cestujúci, ktorých pôvodný let bol zrušený a ktorým letecký prepravca nie je schopný navrhnúť presmerovanie za podmienok upravených nariadením, právo na náhradu, keďže utrpia nezvratnú stratu času, a teda nepohodlie podobnej povahy. Má právo na rovnakú náhradu aj cestujúci, ktorého let bol odklonený na iné letisko ? Súdny dvor sa touto otázkou zaoberal v nasledujúcom prípade. 

Dovolací súd riešil spor, v ktorom sa poukazovalo na to, aký je rozdiel medzi trestným činom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla a spreneverou. Demonštroval to na prípade, v ktorom obvinený dal inej spoločnosti do užívania motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené na základe leasingovej zmluvy.

V dnešnom článku sa spolu pozrieme na prípad, v ktorom sa stará mama dieťaťa z matkinej strany domáhala určenia výživného voči starej mame zo strany otca dieťaťa s odôvodnením, že tento si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Odvolací súd sa v predmetnej veci priklonil k názoru súdu prvej inštancie v otázke, za akých okolností by prešla vyživovacia povinnosť na predkov rodiča.

Po prerušenom súdnom konaní sa žalobca pokúšal opätovne podať návrh na pokračovanie v konaní. Podľa § 122 Civilného sporového poriadku súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. V dnešnom prípade sa pozrieme na to, či možno poruchu počítača považovať za ospravedlniteľný dôvod, alebo nie.