Čo povedala I. Macejková o vyjadrení prezidenta?

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska 12. decembra 2017 v rámci reakcie na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 575/2016 zo 6. decembra 2017 oznámil svoje rozhodnutie vymenovať z dosiaľ navrhnutých kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu troch chýbajúcich sudcov Janu Laššákovú, Mojmíra Mamojku a Miroslava Duriša.

Čo povedala I. Macejková o vyjadrení prezidenta?

Ako predsedníčka ústavného súdu rozhodnutie prezidenta vítam, zároveň však musím vyhlásiť, že vyjadrenia na adresu ústavného súdu, ktoré pri oznámení tohto rozhodnutia predniesol, považujem za emotívne aexpresívne, ale predovšetkým za neprimerané a neakceptovateľné vzhľadom na ich neadekvátnosť a urážlivý charakter. Hoci je ústavný súd otvorený kritike, nemôže nereagovať, ak sa táto zakladá na účelovom výklade rozhodnutí ústavného súdu a bez relevantnej príčiny poškodzuje jeho dobré meno a dôveryhodnosť u občanov. S kritikou rozhodovacej činnosti ústavných súdov politikmi sa v tej či onej podobe stretávame v zásade v každom štáte, v ktorom ústavné súdnictvo existuje. V tejto súvislosti by však malo platiť, že takáto kritika by mala byť vecná, podložená odbornými právnymi argumentmi, nie osobná, emotívna či expresívna. Osobný názor prezidenta narozhodnutie ústavného súdu nemôže byť dôvodom na dehonestovanie rozhodovacej činnosti ústavného súdu.

Nález I. senátu ústavného súdu zo 6. decembra 2017 (sp. zn. I. ÚS 575/2016) o porušení základných práv kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu, ktorých prezident odmietol vymenovať, nie je svojvoľný. Naopak, nadväzuje a v odôvodnení aj priamo odkazuje na predchádzajúce rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa problematiky menovania ústavných sudcov (nález sp. zn. III. ÚS 571/2014 zo 17. marca 2015 a uznesenie pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 45/2015 z 28. októbra 2015), ako aj na stanoviská Benátskej komisie k tejto otázke (stanovisko z 10. – 11. marca 2017 č. 877/2017 – CDL-AD(2017)001).

Citovaný nález I. senátu ústavného súdu nie je prejavom pohŕdania Ústavou Slovenskej republiky zo strany ústavného súdu, ale nevyhnutným a logickým dôsledkom jej nerešpektovania a nerešpektovania spomenutých skorších rozhodnutí ústavného súdu zo strany prezidenta.

V dôsledku tohto ústavne nekonformného postupu prezidenta sa musel I. senát ústavného súdu v odôvodnení citovaného nálezu zaoberať aj otázkou počtu kandidátov a ďalším postupom prezidenta pri výbere a menovaní sudcov ústavného súdu tak, aby bola zaistená účinná a efektívna ochrana základných práv sťažovateľov a ústavnosti.

Obviňovanie ústavného súdu a sudcov ústavného súdu z otvorenej ignorácie základných princípov právneho štátu či nerešpektovania pravidiel aplikácie a výkladu práva a označovanie rozhodnutí ústavného súdu za ignorantské zo strany iného ústavného orgánu je v demokratickom právnom štáte neprípustné. Urážanie ústavného súdu a sudcov ústavného súdu je v demokratickom právnom štáte neprípustné aj v situácii, keď sa účastník konania pred súdom cíti byť v dôsledku prehry v spore dotknutý a urazený. V záujme zachovania dôvery občanov v ústavný súd by malo platiť, že napriek tomu, že kritik nesúhlasí s konkrétnym právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v jeho rozhodnutí, mal by svoj iný právny názor odôvodňovať kultivovaným a po odbornej stránke erudovaným spôsobom.

V danej chvíli musím zopakovať vyjadrenia zo stanoviska Benátskej komisie prijatého 10. a 11. marca 2017 k otázkam týkajúcim sa menovania sudcov ústavného súdu, ktoré si prezident vyžiadal, verejne sa zaviazal rešpektovať ho a svoj záväzok nesplnil: „Od prijatia uznesenia sp. zn. PL. ÚS 45/2015 z 28. októbra 2015 však nemožno mať viac pochybnosti o tom, že prezident nie je oprávnený vymenovať menej ako polovicu kandidátov navrhnutých národnou radou...

... podľa čl. 128 ústavy odráža sa v ňom právny názor na túto otázku väčšiny sudcov ústavného súdu, ktorý je konečným arbitrom v ústavných veciach...

Benátska komisia odporúča všetkým stranám rešpektovať budúci nález ústavného súdu vo veci aktuálne prebiehajúceho konania o sťažnostiach...“

Vzhľadom na postavenie ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky a na môj sľub sudcu ústavného súdu podľa čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky budem vo vzťahu k ďalším vyjadreniam pána prezidenta napriek ich expresívnemu charakteru zdržanlivá a nebudem komentovať ďalší obsah jeho vystúpenia na včerajšej tlačovej konferencii.

 

Zdroj: ÚS SR