Čo sa to deje v Poľsku? Reagoval už aj náš Najvyšší súd.

Posledné dni by sme mohli prirovnať k precvičovaniu práva EÚ a jeho prostriedkov, ktorými sa vymáha dodržiavanie Zmluvy o fungovaní Európskej únie a sekundárneho práva. Všetko nasvedčuje tomu, že Európska Komisia použije veľmi nepopulárny a ojedinelý prostriedok vymoženia práva EÚ a to žalobu Infringementu.

Redakcia 02. 08. 2017 4 min.
Európska Komisia začína konanie o porušení povinnosti proti Poľsku za opatrenia zasahujúce súdnictvo

Európska komisia začala konanie o porušení povinnosti proti Poľsku zaslaním formálnej výzvy, a to po uverejnení zákona o organizácii všeobecných súdov v poľskom úradnom vestníku v piatok 28. júla. Na odpoveď na formálnu výzvu majú poľské orgány jeden mesiac.

Komisiu z právneho hľadiska v súvislosti so zákonom o organizácii všeobecných súdov znepokojuje najmä diskriminácia na základe rodu v dôsledku zavedenia odlišného veku odchodu do dôchodku pre sudkyne (60 rokov) a sudcov (65 rokov). To je v rozpore s článkom 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a so smernicou 2006/54 o rodovej rovnosti v zamestnaní. Komisia vo formálnej výzve takisto vyjadruje obavy, že udelením diskrečnej právomoci ministrovi spravodlivosti predlžovať mandát sudcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek, a odvolávať a vymenúvať predsedov súdov bude ohrozená nezávislosť poľských súdov [pozri článok 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie]. Nové pravidlá umožňujú ministrovi spravodlivosti mať vplyv na sudcov všeobecných súdov najmä vzhľadom na nejasné kritériá predlžovania ich mandátov, v dôsledku čoho je ohrozená zásada neodvolateľnosti sudcov. Dôchodkový vek sa znižuje, zákon však umožňuje, aby minister spravodlivosti predĺžil mandát sudkyniam až do desiatich rokov a sudcom do piatich rokov. Minister spravodlivosti takisto nemá časový rámec na rozhodnutie o predĺžení mandátu, čo mu umožňuje, aby mal vplyv na dotknutých sudcov počas zostávajúceho času ich súdneho mandátu.

Prvý podpredseda Frans Timmermans včera poslal list poľskému ministrovi zahraničných vecí, v ktorom jeho a poľského ministra spravodlivosti opakovane pozval na stretnutie do Bruselu pri najbližšej príležitosti. Cieľom je obnoviť dialóg. Ako uviedol v súvislosti s dialógom na ochranu právneho štátu: „Komisia zostáva otvorená spolupráci s poľskými orgánmi a dúfa v konštruktívny dialóg.“

Ďalšie kroky

Vo formálnej výzve Komisie sa od poľskej vlády požaduje, aby poskytla odpoveď do jedného mesiaca. Komisia môže po preskúmaní odpovede Poľska alebo ak sa v predpísanej lehote nepredložia žiadne pripomienky vydať odôvodnené stanovisko, čo je druhou fázou konania o porušení povinnosti.

Súvislosti

Kolégium komisárov sa rozhodlo v stredu 26. júla začať konanie o porušení povinnosti hneď po uverejnení zákona o organizácii všeobecných súdov. Zákon bol uverejnený 28. júla.

Konanie o porušení povinnosti sa pripája k prebiehajúcemu dialógu na ochranu právneho štátu, ktorý začala Komisia v januári 2016, a k doplňujúcemu odporúčaniu na účely ochrany právneho štátu, ktoré bolo vydané 26. júla. Zásada právneho štátu je jednou zo spoločných hodnôt, na ktorých je založená Európska únia. Je zakotvená v článku 2 Zmluvy o Európskej únii. Európska komisia je spolu s Európskym parlamentom a Radou v súlade so zmluvami zodpovedná za zaručenie dodržiavania zásady právneho štátu ako základnej hodnoty našej Únie a za zabezpečenie dodržiavania práva EÚ, ako aj jej hodnôt a zásad. Udalosti v Poľsku viedli Európsku komisiu k tomu, aby v januári 2016 začala dialóg s poľskou vládou prostredníctvom rámca na ochranu právneho štátu. Tento rámec, ktorý Komisia zaviedla 11. marca 2014, pozostáva z troch fáz (pozri graf v prílohe 1). Celý proces je založený na nepretržitom dialógu medzi Komisiou a dotknutým členským štátom. Komisia pravidelne a podrobne informuje Európsky parlament a Radu.

Reaguje aj Slovensko!

Predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Daniela Švecová, pozorne sleduje politickú situáciu v Poľskej republike. Prijatie zákonov v oboch komorách poľského parlamentu, ktoré môžu, podľa nej, ohroziť nezávislosť a nestrannosť tamojšej justície, vzbudzuje obavy o rovnomerné delenie moci v právnom štáte. Súčasne rešpektuje nezávislosť poľskej výkonnej a zákonodarnej moci, no prijatý zákon o Najvyššom súde Poľskej republiky môže ohroziť jeho nezávislosť a umožnil by tak jeho podriadenie výkonnej moci.

Daniela Švecová sa plne stotožňuje s uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa konštatuje, že predchádzajúca platná právna úprava týkajúca sa kreovania členov súdnej rady Poľska bola v plnom súlade s medzinárodnými štandardami európskych súdnych systémov, ako aj Európskej siete súdnych rád o systémovom zabezpečení nezávislosti súdnictva a sudcov.

 

Zdroj: Európska Komisia, Najvyšší súd SR.