CVRIA: Jehovovi svedkovia, sú so svojimi členmi, zodpovední za spracovanie osobných údajov

Členovia tejto spoločnosti si robia pri svojej podomovej evanjelizačnej činnosti poznámky o stretnutiach s osobami, ktoré ani oni, ani spoločnosť nepoznajú. Získané údaje môžu obsahovať meno a adresu navštívených osôb, ako aj informácie týkajúce sa ich náboženského vyznania a ich rodinnej situácie. Tieto údaje sú zozbierané do záznamu, ktorý slúži na ich vyhľadanie pri prípadnej ďalšej návšteve bez toho, aby o tom boli dotknuté osoby informované a dali k tomu súhlas. Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia a jej farnosti organizujú a koordinujú podomovú evanjelizačnú činnosť vykonávanú jej členmi najmä tak, že mapujú zóny a sektory prerozdeľujú medzi členov zabezpečujúcich evanjelizáciu a vedú záznamy o evanjelizátoroch uvádzajúce počet publikácií, ktoré rozdali. Okrem toho farnosti náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia vedú zoznam osôb, ktoré vyslovili želanie, aby ich členovia tejto spoločnosti zabezpečujúci evanjelizáciu viac nenavštevovali, pričom osobné údaje uvedené na tomto zozname členovia tejto spoločnosti používajú.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko), sa v podstate týka toho, či sa na náboženskú spoločnosť vzťahujú právne predpisy Únie v oblasti ochrany osobných údajov[1], vzhľadom na to, že jej členovia si v súvislosti so svojou podomovou evanjelizačnou činnosťou môžu robiť poznámky o obsahu stretnutia a najmä o náboženskej orientácii osôb, ktoré navštívili.

Vo svojom rozsudku z dnešného dňa Súdny dvor najskôr uvádza, že podomová evanjelizačná činnosť členov náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia nepatrí do výnimiek stanovených v práve Únie upravujúcom ochranu osobných údajov. Predovšetkým táto činnosť nie je výlučne osobnou alebo domácou činnosťou, na ktorú sa toto právo nevzťahuje. Skutočnosť, že podomová evanjelizačná činnosť je chránená základným právom na slobodu svedomia a náboženského vyznania, ktoré je zakotvené v článku 10 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, neznamená, že táto činnosť získava výlučne osobnú alebo domácu povahu, pretože prekračuje súkromnú sféru evanjelizátora náboženskej spoločnosti. 

Súdny dvor ďalej pripomína, že právne predpisy Únie v oblasti ochrany osobných údajov sa vzťahujú na manuálne spracovanie osobných údajov len vtedy, ak spracúvané údaje tvoria súčasť registračného systému, alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť registračného systému. Keďže v prejednávanej veci sa spracovanie osobných údajov vykonáva neautomatizovaným spôsobom, vzniká otázka, či takto spracované údaje tvoria súčasť, alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť registračného systému. V tejto otázke Súdny dvor dospel k záveru, že pojem „registračný systém“ zahŕňa súbor osobných údajov zozbieraných v rámci podomovej evanjelizačnej činnosti, ktorý obsahuje mená a adresy, ako aj ďalšie informácie týkajúce sa navštívených osôb, ak sú tieto údaje štruktúrované podľa určených kritérií, ktoré v praxi umožňujú ich jednoduché vyhľadanie na neskoršie použitie. Na to, aby takýto súbor spadal pod tento pojem, nie je potrebné, aby obsahoval listy, špecifické zoznamy alebo iné vyhľadávacie systémy.

Spracovanie osobných údajov, ku ktorému dochádza pri podomovej evanjelizačnej činnosti, tak musí dodržiavať právne predpisy Únie v oblasti ochrany osobných údajov. 

V súvislosti s otázkou, koho možno považovať za prevádzkovateľa spracovania osobných údajov, Súdny dvor pripomína, že pojem „prevádzkovateľ“ sa môže týkať viacerých subjektov zapojených do tohto spracovania, pričom na každý z nich sa tak musia vzťahovať príslušné právne predpisy Únie v oblasti ochrany údajov. Tieto subjekty môžu byť zapojené do tohto spracovania v rôznych fázach a stupňoch, takže mieru zodpovednosti každého z nich treba hodnotiť z hľadiska všetkých relevantných okolností prejednávanej veci. Súdny dvor tiež konštatuje, že žiadne ustanovenie právnych predpisov Únie neumožňujú dospieť k záveru, že určenie účelov a prostriedkov na spracovanie sa musí uskutočniť za pomoci písomných usmernení alebo pokynov zo strany prevádzkovateľa. Naopak, fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá ovplyvňuje na svoje vlastné účely spracovanie osobných údajov a v dôsledku toho sa podieľa na určovaní účelov a prostriedkov tohto spracovania, možno považovať za prevádzkovateľa.

Okrem toho spoluzodpovednosť viacerých subjektov nepredpokladá, aby mal každý z nich prístup k dotknutým osobným údajom.

V prejednávanej veci sa teda zdá, že náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia organizovaním, koordinovaním a podporovaním evanjelizačnej činnosti svojich členov sa spoločne s týmito svojimi členmi zúčastňuje na určení účelov a prostriedkov spracovania osobných údajov osôb, ktoré sú navštívené, čo však musí posúdiť fínsky súd s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci. Táto analýza nemôže byť spochybnená zásadou organizačnej autonómie náboženských spoločenstiev, ktorá je zaručená článkom 17 ZFEÚ.

Súdny dvor rozhodol, že právne predpisy Únie v oblasti ochrany osobných údajov umožňujú považovať náboženskú spoločnosť spoločne s jej členmi, ktorí vykonávajú evanjelizačnú činnosť, za prevádzkovateľa spracovania osobných údajov uskutočneného týmito členmi v súvislosti s ich podomovou evanjelizačnou činnosťou, ktorú táto spoločnosť organizuje, koordinuje a podporuje, pričom nie je potrebné, aby uvedená spoločnosť mala prístup k údajom, alebo sa muselo preukázať, že dala svojim členom písomné usmernenia alebo pokyny v súvislosti s týmto spracovaním.

Zdroj: CURIA