Nový daňový poriadok a zásadné zmeny v správe daní

Tento príspevok predstavuje komplexné zhrnutie najdôležitejších zmien v novom daňovom poriadku, ktorý je účinný od 01.01.2012.

Peter Varga 31. 01. 2012 4 min.
Nový daňový poriadok Nový daňový poriadok www.nrsr.sk - Národná rada SR

S účinnosťou od 01.01.2012 sa administrácia daní riadi novým právnym predpisom; zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). Tento zákon so sebou priniesol niekoľko zmien v správe daní, ktorým by mal daňový subjekt venovať pozornosť. Súčasťou tohto príspevku je výpočet tých najvýznamnejších zmien, ktoré Daňový poriadok so sebou priniesol. 

Daňový poriadok je súčasťou komplexnej reformy daňovej a colnej správy, ktorá nadobudne účinnosť v rokoch 2012 a 2013. Jej cieľom je zjednotenie výberu cla, daní a odvodov. Daňový poriadok obsahovo vychádza zo starého zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Novým prvkom je systematickejšie rozdelenie ustanovení do ucelenejších celkov a zjednotenie terminológie. Zásadné zmeny však predstavujú aj niektoré nové ustanovenia. Daňový poriadok by mal vo všeobecnosti zabezpečiť efektívnejšie fungovanie daňovej správy, zvýšiť mieru priamočiarosti a odstrániť nejednoznačné a neurčité pojmy. 

Zásadné zmeny v správe daní

  1. Základné zásady sa netýkajú len daňového konania, ale celkovo správy daní.
  2. Daňový poriadok zaviedol zásadu precedensov v správe daní, čo znamená, že správca dane nesmie pri skutkovo zhodných prípadoch rozhodovať neodôvodnene rozdielne.
  3. Miestnu príslušnosť pri fyzických osobách (FO) neurčuje správca dane podľa miesta obvyklého pobytu, ak je jej trvalý pobyt neznámy, ale príslušným správcom dane sa stáva automaticky Daňový úrad Bratislava.
  4. V prípade vecnej príslušnosti sa postupuje v zmysle osobitných hmotnoprávnych predpisov ako zákon o daní z príjmov, či zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH). Ak tieto predpisy toto neupravujú je vecne príslušný daňový úrad.
  5. Podania daňového subjektu musia byť vždy v slovenskom jazyku. Ak nie sú v slovenskom jazyku musia byť do neho úradne preložené.
  6. Zastupovanie na základe splnomocnenia nemusí byť overené. Zástupcom môže byť aj osoba s trvalým pobytom alebo sídlom mimo Európskej únie.
  7. Účinnosť splnomocnenia zástupcovi daňového subjektu je účinné odo dňa doručenia správcovi dane alebo odo dňa udelenia do zápisnice správcovi dane.
  8. Doručovanie podaní správcovi dane musia platitelia DPH, daňoví poradcovia a advokáti zastupujúci daňový subjekt elektronickými prostriedkami.
  9. Dodatočné daňové priznanie môže podať daňový subjekt do 9 rokov, ak v dôsledku uplatnenia medzinárodných zmlúv zistil, že daň, ktorú má zaplatiť/zaplatil mala byť/má byť nižšia. Toto dodatočné daňové priznanie nebude môcť byť uplatnené, ak bola daň zistená podľa pomôcok.
  10. Automatické predĺženie lehoty nastane v prípade, ak správca dane do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty nedoručí daňovému subjektu, ktorý o predĺženie lehoty pre niektorý z úkonov žiadal rozhodnutie.
  11. Správca dane doručuje písomnosti prioritne elektronickými prostriedkami.
  12. Daňovým subjektom, ktorí budú komunikovať elektronickými prostriedkami bude vytvorená osobná internetová zóna v ktorej budú môcť nájsť svoje spisy, výpisy z osobného účtu, prístup na elektronickú podateľňu, elektronickú osobnú schránku a katalóg služieb.
  13. Správca dane môže zhromažďovať informácie o daňových subjektoch aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.
  14. Správca dane môže vykonať miestne zisťovanie na účel správy daní aj mimo svojej územnej pôsobnosti.
  15. Správca dane je oprávnený vypožičať si doklady a iné veci od daňového subjektu, pričom do 30 dní je povinný tieto veci vrátiť.
  16. Opakovaná daňová kontrola môže byť uskutočnená aj na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
  17. Pri daňovej kontrole sa uplatnia základné zásady správy daní.
  18. Správca dane v oznámení o daňovej kontrole určí lehotu na predloženie všetkých potrebných dokladov na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkov ich nepredloženia.
  19. Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorý patrí do pôsobnosti iného správcu dane, ak ním nie je obec.
  20. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je maximálne 1 rok.
  21. Určenie dane dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane už nie je súčasťou Daňového poriadku.
  22. Proti rozhodnutiu správcu dane o predbežnom opatrení je možné sa odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
  23. Daňovému subjektu sa zriadi osobný účet.
  24. Za deň platby dane sa považuje deň, kedy bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu.
  25. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu oproti vyrubenej dane.
  26. Rozhodnutie nemá právne účinky ak ho vydal vecne nepríslušný správca dane a miestne nepríslušný správca dane, ktorou je obec. Takýmto rozhodnutím je aj rozhodnutie vydané omylom inej osobe a rozhodnutie, ktoré nadväzuje na rozhodnutie, ktoré nemá právne účinky.
  27. Sťažnosť a reklamácia ako riadne opravné prostriedky sa vypúšťajú z Daňového poriadku.
  28. Ak správca dane vráti daňový preplatok po ustanovenej lehote, je povinný do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku.
  29. Správca dane môže rozhodnutím zabezpečiť daňový nedoplatok aj zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový subjekt nadobudne v budúcnosti bez ohľadu na to, či sa k nadobudnutiu spája nejaká podmienka.
  30. Exekučným titulom je aj jednotný exekučný titul podľa zákona č. 466/2009 o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.
  31. Správnym deliktom je aj správanie daňového subjektu, ktorým zapríčinil určenia dane podľa pomôcok.
  32. Fyzická osoba - nepodnikateľ sa môže vyviniť zo spáchania správneho deliktu ak preukáže, že zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa nemohla splniť povinnosti, ktorých nesplnenie je správnym deliktom.