Povinnosť fyzickej osoby podať daňové priznanie a zrážková daň

Tento príspevok sa zaoberá problematikou podávania daňových priznaní fyzickou osobou a inštitútom zrážkovej dane pri dani z príjmov fyzických osôb.

Daňové priznanie Daňové priznanie - PrávneNoviny.sk

 

Vo všeobecnosti platí, že daňovník je povinný podať daňové priznanie ak za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, najčastejšie kalendárny rok, dosiahol príjmy vyššie ako 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane. Táto nezdaniteľná časť základu dane je pre každý rok iná a odvíja sa od platného životného minima. Pre rok 2012 sa táto suma zvýšila na 3.644, 74 EUR. Daňovník je povinný podať daňové priznanie aj v prípade, ak jeho príjmy síce nedosiahli vyššie uvedenú úroveň, ale vykazuje daňovú stratu. To sa týka podnikajúcich fyzických osôb. Otázkou však ostáva, čo sa do tohto príjmu zahrňuje a čo ak je daňovník zamestnaný alebo aké výnimky pozná naša legislatíva?

Je bežné, že daňovník dosahuje príjmy, ktoré sú predmetom zrážkovej dane. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej iba „ZDP“) hovorí, že do sumy, ktorá je určujúca pre to, či má daňovník povinnosť podať daňové priznanie sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberala zrážkou. Od roku 2011 platí nová právna úprava, ktorá nedovoľuje vo väčšine prípadov zahrnúť dane vybraté zrážkou (napríklad z úrokov na bežnom účte) do základu dane daňovníka ako preddavky. Táto možnosť sa dá v súčasnosti uplatniť u slovenského daňového rezidenta iba v prípade príjmov z podielových listov. V rámci daňovej optimalizácii sa môže takýto daňovník rozhodnúť, že o tieto príjmy si zvýši svoj základ dane, ak je to preňho daňovo výhodné. Napríklad daňovník, ktorý má manželku, ktorá nedosahuje príjem podľa ZDP uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane aj na manželku, a preto sa môže stať, že jeho príjem zo závislej činnosti nedosahuje výšku týchto nezdaniteľných častí základu dane a základ dane bude mínusový. ZDP však nepripúšťa, aby nezdaniteľná časť základu dane spôsobila daňovú stratu u daňovníka dosahujúceho príjem zo závislej činnosti. Daňovník sa môže rozhodnúť zahrnúť tieto príjmy do základu dane v daňovom priznaní. Nakoľko jeho príjem bol predmetom zrážkovej dane, a teda bol už zdanený, ak si neuplatňuje celú sumu nezdaniteľného základu dane, daň zaplatenú takto zrážkou dostane od daňového úradu ako daňový preplatok.

Zamestnanci, ktorí pracujú u zamestnávateľa, ktorí za nich odvádza daň z príjmov, nie sú povinní podať daňové priznanie, nakoľko to za nich urobí zamestnávateľ v tzv. ročnom zúčtovaní dane. Ak však toto ročné zúčtovanie dane zamestnávateľ neurobí, vzniká tým povinnosť daňovníka – zamestnanca podať daňové priznanie. Takisto, ak nie je možné platiteľovi dane zraziť preddavky na daň zamestnancovi, ten je povinný podať daňové priznanie. Rovnako je povinný zamestnanec, ak jeho príjmy síce plynú zo závislej činnosti, ale zo zahraničia, resp. od zamestnávateľa, ktorý nie je slovenským ani zahraničným platiteľom dane na Slovensku. Ak aj zamestnancovi je vykonané ročné zúčtovanie dane, ak má iné príjmy, je povinný podať daňové priznanie. Ak aj daňovník presiahne vyššie spomenutú hranicu príjmu nie je povinný podať daňové priznanie, ak mu, okrem iného, boli príjmy už zdanené zrážkou.

ZDP obsahuje aj možnosť daňovníka rozhodnúť sa pre podanie daňového priznania v prípade, ak mu ZDP takúto povinnosť neukladá. To je z daňového hľadiska výhodné hlavne pre daňovníkov, ktorí nemajú príjmy vyššie ako spomenutá hranica, neuplatňovali si nezdaniteľnú časť základu dane počas zdaňovacieho obdobia v plnej výške. Takíto daňovníci môžu dostať zaplatenú dať späť.

 

  • Súvisiace právne predpisy:
    • zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov