Transakčná daň bude zrejme zavedená od roku 2016

Daň z finančných transakcií, ktorú chce zaviesť jedenásť členských štátov eurozóny, má obmedziť špekulácie pri obchodovaní s cennými papiermi, pri ktorých ekonomika ročne prichádza o miliardy eur. Rokovania o prijatí sprevádza búrlivá diskusia, pričom hlavnou témou sú výnimky. Aktuálne je Európska únia o krok bližšie k prijatiu dane, keďže Súdny dvor EÚ v máji zamietol námietku Veľkej Británie voči jej návrhu.

Redakcia 06. 06. 2014 3 min.
Daň z finančných transakcií Daň z finančných transakcií 4FreePhotos.com - Public domain and free photos

Daň z finančných transakcií

Myšlienku transakčnej dane na základe posilnenej spolupráce podporuje okrem dvoch najväčších ekonomík menovej únie, Nemecka a Francúzska, aj Rakúsko, Belgicko, Slovensko, Grécko, Estónsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko. Pôvodný návrh Európskej komisie počíta s 0,1-percentnou daňou na akcie a dlhopisy a 0,01-percentnou na deriváty. Daň by mala byť zavádzaná postupne a neskôr by sa mala zvyšovať. Spočiatku by sa mala vyberať len z obchodov s akciami, o dva roky aj z dlhopisov a ešte neskôr by sa rozšírila aj na deriváty. Ak by sa daň uplatnila v menovaných jedenástich štátoch, ktoré predstavujú dve tretiny HDP EÚ, očakávané príjmy by mohli priniesť sumu 30 až 35 miliárd EUR ročne. Slovenská štátna kasa by si tak mohla prilepšiť o 30 až 50 miliónov EUR. Daň by sa nemala vzťahovať na bežné operácie občanov a firiem členských krajín, ako sú napríklad vklady či pôžičky. Zároveň, viaceré zúčastnené štáty vyslovili obavy, že daň negatívne ovplyvní financovanie ekonomiky a podnikov a preto pracujú na revidovanom znení. Už minulý rok žiadali niektoré krajiny vrátane Slovenska vyňatie transakcií so štátnymi dlhopismi. Daň by sa u nás nemala vzťahovať ani na penzijné schémy a niektoré nefinančné spoločnosti. Navyše, Veľká Británia návrh dane napadla pred Súdnym dvorom EÚ s tým, že zasahuje do jej trhu s cennými papiermi, ktorý je najväčší v EÚ. Podľa Británie by ďalej zavedenie dane bolo neférovým zásahom do trhov okolitých krajín a mohlo by štáty ich prinútiť vyberať daň, z ktorej krajina nebude profitovať. Briti pritom ako príklad použili Švédsko, kde bola transakčná daň zavedená v roku 1984, ale v roku 1991 bola zrušená. Výnos z dane bol totiž reálne oveľa nižší, ako sa pôvodne očakávalo. Hoci sa rozhodnutie súdu neočakávalo skôr ako v roku 2015, minulý mesiac najvyšší súdny tribunál EÚ rozhodol, že Veľká Británia nemôže blokovať záujem členských štátov spolupracovať pri zavedení dane z finančných transakcií a jej námietku zamietol. Súd argumentoval tým, že o spôsobe, akým sa bude uplatňovať daň, zatiaľ účastnícke štáty nerozhodli a takéto námietky sú z toho dôvodu predčasné. Ako uviedol vo svojom vyhlásení: „...Súd odmieta postup Veľkej Británie....Súd konštatuje, že kritizované rozhodnutie iba potvrdzuje záujem o posilnenú spoluprácu, neobsahuje však žiadne podstatné skutočnosti o samotnej dani z finančných transakcií.“ V máji sa ministri financií krajín eurozóny dohodli, že daň z finančných transakcií zavedú najneskôr v roku 2016, pričom jej konkrétna podoba, rozsah a sadzba, podľa agentúrnych informácií zatiaľ nie sú známe. Právny základ dane by však mal byť zabezpečený do konca tohto roku. Podľa názorov odborníkov je aj napriek rôznym právnym pochybnostiam nepravdepodobné, že by vznesené námietky výraznejšie ovplyvnili rokovania, keďže v kľúčových členských krajinách má daň silnú podporu. Aj napriek obavám, ako by mohla ovplyvniť finančné trhy, bude daň s veľkou pravdepodobnosťou zavedená, hoci časový harmonogram pre jej implementáciu bude možno meškať v porovnaní s pôvodnými očakávaniami.