Dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v § 36 ods. 1 vytvára zákonný rámec pre dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Priestor pre uzatvorenie takejto dohody však nie je absolútny.

Dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

Zákonná úprava dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ráta so splnením určitých podmienok, ktoré sa týkajú jak možnosti jej uzatvorenia, jej obsahu a vykonateľnosti. V tomto príspevku sa budeme naznačeným podmienkam venovať s cieľom zosumarizovať postup určený pre rodičov, ktorí by takúto dohodu chceli uzavrieť.

Kedy môžu rodičia uzavrieť dohodu

Táto možnosť úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je poskytnutá len rodičom maloletých detí, ktorí spolu nežijú. Je pritom bez právneho významu, či ide o rodičov, ktorí sú alebo nie sú manželmi. Tiež nie je nutné, aby rodičia, ktorí sú manželmi, boli v rozvodovom konaní. Podstatnou a rozhodujúcou podmienkou je, že rodičia spolu nežijú. Zákon o rodine bližšie nedefinuje, čo znamená „spolu nežiť“.

V judikatúre sa môžeme dopátrať k tomu, že „spolu nežiť“ nemôžeme automaticky stotožniť so „spolu nebývať“. Rodičia môžu totiž spolu nebývať z objektívnych príčin, napr. pre dlhodobú pracovnú cestu jedného z rodičov, či dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav jedného z rodičov, a nemusí to nutne znamenať, že takýto rodičia spolu nežijú. Význam tejto podmienky je teda kladený skôr na úroveň kvalitatívnej stránky vzájomného vzťahu medzi rodičmi.

Spolu nežiť bude preto znamenať predovšetkým existenciu vážnych nezhôd vo vzťahu medzi rodičmi, situáciu, kedy nevytvárajú spoločné životné spoločenstvo, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby. Vo väčšine prípadov bude tento stav sprevádzať aj odlišné bývanie rodičov, nie je však vylúčená ani situácia, kedy rodičia maloletých detí spolu bývajú, ale zároveň kvalita ich vzájomných vzťahov je taká, že vlastne spolu nežijú. Inými slovami, je možné, aby dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností uzavreli aj rodičia, ktorí spolu bývajú, avšak spolu nežijú.

Skutočnosť, či rodičia maloletých detí spolu nežijú, skúma súd vždy podľa okolností konkrétneho prípadu pri schvaľovaní takejto dohody.

Obsahové náležitosti dohody

Situácia, kedy rodičia spolu nežijú, môže vytvárať celkový stav neistoty a nestability v rodine, čo sa celkom prirodzene prenáša aj do vzťahu k maloletým deťom. Jednou z možností ako stabilizovať pomery rodičov k maloletým deťom v takejto situácií je práve inštitút dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ideálnym stavom je, pokiaľ sa rodičia maloletých detí vedia dohodnúť. Tiež zákon o rodine preferuje ohľadom úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom predovšetkým dohodu rodičov. „Až keď nedôjde k dohode, rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností súd vždy s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.  Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti, ani neukladá žiadne obmedzenie, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento následne rozhodne o úprave styku rodiča k maloletým deťom.“ (Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 5.5.2016, sp. zn. 9 CoP 57/2015).

Rodičia maloletých detí majú teda relatívnu voľnosť pri formulovaní dohody. Zákon o rodine im ponecháva pomerne široký priestor na to, aby sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli vždy podľa konkrétnych potrieb a záujmu ich maloletých detí a zohľadnili špecifické rodinné pomery.

Rodičom maloletých detí tak môžu v rámci takejto dohody upraviť nielen bežné otázky týkajúce sa výživného, či stretávania sa s maloletými deťmi, ale aj napríklad informačnú povinnosť jedného rodiča, podmienky cestovania s deťmi do zahraničia, či spôsob, akým sa budú podieľať na úhrade neobvyklých, neočakávaných nákladov. Predmetom dohody môže byť nielen úprava osobného styku s maloletým dieťaťom, ale pre prípad choroby, či odcestovania, napr. možnosť rodiča maloleté dieťa kontaktovať inou formou, napr. prostredníctvom výpočtovej techniky.

Vykonateľnosť dohody 

Pokiaľ rodičia dospejú k dohode o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, je potrebné, aby takúto dohodu nechali schváliť súdom. Návrh na schválenie takejto dohody súdom môže podať ktorýkoľvek z rodičov, pričom konanie je oslobodené od súdneho poplatku. V návrhu je potrebné popísať skutkový stav tak, aby z neho bolo zrejmé naplnenie podmienky uzatvorenia dohody (rodičia spolu nežijú), ako aj podmienky, že dohoda je v záujme maloletých detí (napr. vo vzťahu ku dohodnutej výške výživného sa uvádzajú potreby maloletého dieťaťa a majetkové pomery povinného rodiča). Prílohou návrhu sú rodné listy maloletých detí a znenie dohody podpísané oboma rodičmi.

Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spravuje vždy tými istými zásadami, ktorými by sa spravoval pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu po rozvode podľa § 24 Zákona o rodine, najmä však záujmom maloletého dieťaťa.“ (Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30.12.2015, sp. zn. 6 CoP 22/2015).

Pokiaľ by rodičia takúto dohodu nedali schváliť súdom, bola by nevykonateľná. To znamená, že by sa oprávnený rodič nemohol domáhať voči povinnému rodičovi výkonu tých povinností, ktoré mu z dohody vyplývajú. Praktický dopad toho je rôznorodý, od nemožnosti domáhať sa výživného cestou exekúcie, až po nemožnosť domáhať sa náhrady škody v prípade, že jeden z rodičov bezdôvodne bráni uskutočneniu osobného styku s maloletým dieťaťom.

Záver

Schopnosť rodičov, ktorí spolu nežijú, dosiahnuť dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, je celkom isto pozitívnym momentom pri usporiadaní rodinných pomerov.

Právna úprava takejto dohody rodičom poskytuje široký priestor na to, aby si upravili spôsob, akým svoje rodičovské práva a povinnosti chcú realizovať. V neposlednom rade pomáha takáto dohoda stabilizovať rodinné pomery v neistých časoch, čo nepochybne je v záujme maloletých detí.