Ekonomický prehľad 21. týždňa

Index sentimentu nákupných manažérov (PMI) v eurozóne v máji zostal blízko úrovní predchádzajúceho mesiaca a dosiahol 53,9 bodu. Nálada podnikateľov v eurozóne tak bola stále lepšia než v prvom kvartáli, čo naznačuje, že tempo ekonomického rastu by v druhom štvrťroku mohlo mierne zrýchliť, a to z 0,2 % q/q v Q1 na asi 0,5 % q/q.

Martin Baláž 29. 05. 2014 5 min.
    ekonomický prehľad 21. tyzdna ekonomický prehľad 21. tyzdna 4FreePhotos.com - Public domain and free photos

    V rámci jednotlivých komponentov však nastali výrazné zmeny. Nečakaný pokles zaznamenal sektor priemyslu, kde index klesol z 53,2 na 52,5 bodu. Index tak klesol na najnižšiu hodnotu za posledných 6 mesiacov. Pokles súvisí najmä so spomalením rastu exportu a nižším rastom nových objednávok. Horšie vyhliadky exportérov pritom zrejme súvisia najmä so stále pomerne silným eurom. Napriek poklesu sa ale index aj naďalej pohybuje nad hranicou 50 bodov – čo stále indikuje rast, avšak pomalší než v predchádzajúcich mesiacoch. Pokles vo výrobnej sfére bol však čiastočne kompenzovaný zlepšením sentimentu v službách. Ten vzrástol o pol bodu a dosiahol tak najvyššiu úroveň za posledné tri roky (53,5 bodu). Pozitívny je vývoj v subindexoch zamestnanosti. Tie naznačujú, že výrobný aj nevýrobný sektor v máji rozširovali svoje kapacity a naberali najviac zamestnancov za posledné tri roky. V prípade výrobného sektora rástli očakávania počtu zamestnancov už piaty mesiac po sebe. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sa pritom ešte viac prehĺbili. Líder eurozóny Nemecko by tento mesiac malo pokračovať v silnom raste, keďže kompozitný index PMI v tejto krajine dosiahol 56,1 bodov. V krajine bolo rovnako ako v celej eurozóne vidieť zhoršenie nálady vo výrobe, ktoré však bolo kompenzované lepším sentimentom v nevýrobnom sektore. Naopak, druhá najväčšia ekonomika Francúzsko by podľa prieskumov PMI mala v máji zaznamenať kontrakciu. Francúzske kompozitné PMI kleslo z 50,4 na 49,2 bodu, pričom pokles opäť zaznamenal najmä sentiment v priemysle. V ostatných krajinách eurozóny by malo aj naďalej pokračovať oživovanie ekonomiky, keďže sentiment zostáva na najvyšších úrovniach od roka 2007. Negatívnym signálom je aj ďalší pokles cien výrobkov a služieb, ktorý naznačuje prieskum. To potvrdzuje, že deflačné riziká sú v eurozóne stále prítomné. Aj tento indikátor tak naznačuje, že ECB by budúci týždeň mohla prísť s opatreniami na ďalšie uvoľnenie menovej politiky. Pre Slovensko je dôležitý najmä vývoj v Nemecku, kde pretrváva aj naďalej pozitívna nálada. Z oživovania nemeckého hospodárstva by tak mala profitovať aj naša ekonomika.

    Miera nezamestnanosti opäť klesla

    Miera nezamestnanosti podľa údajov ÚPSVaR v apríli klesla z 13,3 % na 13,0 % a klesala tak mierne rýchlejšie než bol náš odhad (13,1 %). Za poklesom bol najmä príchod jari (čísla nie sú očistené o sezónu), čo prialo sezónnym prácam. Zvýšil sa tiež počet ľudí na drobných obecných prácach, ktorí v štatistikách disponibilnú nezamestnanosť znižujú. Miera nezamestnanosti mierne klesla aj po sezónnom očistení (z 13,0 % na 12,9 %). Počet ľudí umiestnených na trhu práce bol však v porovnaní s minulým rokom mierne nižší. Pokles miery nezamestnanosti je pritom zrejme aj naďalej podporovaný najmä odchodom nezamestnaných do zahraničia – keďže celková zamestnanosť v našej ekonomike rastie iba pomaly.

    Negatívna depozitná sadzba zostáva stále v hre

    Vyjadrenia predstaviteľov ECB v posledných dňoch naznačujú, že zníženie úrokových sadzieb (vrátane tej depozitnej) zostáva reálnou možnosťou už na najbližšom zasadnutí ECB, ktoré bude 5. júna. Tento názor vyslovil aj šéf nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann, podľa ktorého by záporná depozitná sadzba mohla naštartovať úverovanie ekonomiky. Na druhej strane, Weidmann je stále proti kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Rovnako vyhlásil, že podpora trhu s Asset-Backed Securities nie je úlohou pre centrálnu banku. Práve toto riešenie už dlhšie spomína prezident ECB Mario Draghi. Podľa Weidmanna pritom stále nie je isté, či ECB nejaké opatrenia v júni príjme. ECB najbližšie zasadá 5. júna, pričom na zasadnutí predstaví aj nové inflačné projekcie.

    Fed začína hovoriť o normalizácii menovej politiky

    Zápisnica z posledného zasadnutia Fed-u potvrdila zámer ďalej znižovať objem kvantitatívneho uvoľňovania v postupných krokoch. Objem nakupovaných aktív aktuálne dosahuje 45 miliárd USD. Ekonomická slabosť zo začiatku roka bola podľa Fedu iba dočasná a trh práce by sa mal oživovať aj naďalej. Inflácia by sa postupne mala priblížiť k cieľu Fed-u (2 %). Guvernéri okrem toho diskutovali aj o normalizovaní menovej politiky v budúcnosti - avšak žiadne rozhodnutia zatiaľ nepadli. Očakávame, že Fed kvantitatívne uvoľňovanie ukončí na jeseň tohto roka a úrokové sadzby by mohol po prvýkrát zvýšiť v polovici roku 2015.

    Španielsky rating zvýšený na BBB

    Agentúra Standard & Poor’s zvýšila rating Španielska o jeden stupeň na úroveň BBB, čím sa krajina dostala 2 stupne nad hranicu investičného pásma. Krajina pritom ešte pred krízou bola hodnotená najvyššou známkou, AAA. Oživovanie južanských ekonomík v predchádzajúcich mesiacoch však naznačuje, že krajiny sú zrejme z najhoršieho vonku, vďaka čomu sa ich ratingy postupne zlepšujú. Zlepšenie ratingu zaznamenalo aj Grécko, ktorému agentúra Fitch zvýšila hodnotenie z B- na B, čo je ale stále v rámci špekulatívneho pásma.

    Ukrajinským prezidentom bude Poroschenko

    Prezidentské voľby na Ukrajine vyhral podľa predbežných výsledkov podnikateľ a hlavný favorit volieb Petro Poroschenko. Ten bol zvolený za prezidenta už v prvom kole, keď získal 56 % všetkých hlasov. Druhá v poradí skončila bývalá premiérka Julia Timošenková so ziskom 13 %. Zvolenie prezidenta už v prvom kole sa pritom javí ako lepší scenár, keďže sa tak predíde prípadnej nestabilite medzi prvým a druhým kolom volieb. Dôležité však bude, či Rusko uzná legitimitu volieb alebo ju spochybní preto, že väčšina občanov nepokojných východných regiónov nemala možnosť voliť.

    Eurovoľby priniesli úspech euroskeptikov

    Voľby do Európskeho parlamentu priniesli úspech viacerých euroskeptických strán, ktoré získali hlasy na úkor tradičných pro-európskych zoskupení. Tie slávili úspech najmä vo Francúzsku a Británii. V európskom parlamente najviac poslancov stratila frakcia ľudovcov, ktorí však stále zostávajú najsilnejšou frakciou. Socialisti si udržali výsledok z predchádzajúcich volieb. Naopak, počet nezaradených poslancov sa zvýšil na 105 – čo predstavuje 15 % z celkom 750 členného parlamentu. Výsledky volieb by napriek tomu smerovanie únie výraznejšie ovplyvniť nemali a budú skôr zaujímavé pre politický boj v národných voľbách jednotlivých štátov. Na základe výsledkov volieb by sa tak mal stať novým šéfom Európskej komisie líder ľudovcov Jean-Claude Juncker. Kým priemerná účasť v eurovoľbách v celej únii presiahla 40 %, na Slovensku dosiahla iba 13,0 %.

    Očakávané udalosti

    Na Slovensku budú tento týždeň zverejnené výsledky májového prieskumu ekonomického sentimentu. Očakávame, že nálada podnikateľov sa mierne zlepšila. Pre trhy budú zaujímavé najmä makroekonomické výsledky zo Spojených štátov – najmä výsledok inflačného indexu PCE, ktorý je hlavným inflačným indikátorom Fed-u. Okrem toho uvidíme prvú revíziu HDP za 1. kvartál ako aj objednávky dlhodobej spotreby za apríl. V Nemecku bude tento týždeň zverejnená miera nezamestnanosti a maloobchodné tržby za máj.