Elektronická komunikácia občana so samosprávou naráža na bariéry

Odstraňovanie byrokratických prekážok v komunikácii medzi občanom a miestnou samosprávou či štátnou správou je jedným z cieľov vlády SR nielen v predchádzajúcich rokoch, ale i v súčasnosti. Cestou k napĺňaniu tohto cieľa je využívanie moderných informačných systémov a referenčných údajov z databáz, ktoré s podporou národných i európskych finančných prostriedkov budujú a prevádzkujú zodpovedné ministerstvá či verejné inštitúcie. 

Redakcia 30. 10. 2020 5 min.

Jedným z aktívnych nástrojov, ktorý má už od roku 2018 pomáhať občanom bojovať s administratívnou byrokraciou, duplicitnými papierovými dokladmi, je zákon proti byrokracii. Najvyšší kontrolný úrad SR sa preto v rámci svojej kontrolnej činnosti zameral na dodržiavanie pravidiel tohto zákona a teda aj princípu jedenkrát a dosť zo strany miestnej samosprávy. Na základe výsledkov z 31 preverovaných obcí a miest na celom Slovensku národní kontrolóri konštatujú, že elektronická komunikácia medzi občanom a samosprávou stále naráža na bariéry. Občania, napriek existencii protibyrokratickej legislatívy, musia naďalej predkladať dokumenty, s ktorými už samospráva, alebo štát disponuje. Ide napríklad o výpis z registra trestov, obchodného registra, doloženie listu vlastníctva či potvrdenie o návšteve školy. Všetky tieto požiadavky sú zo strany miestnej samosprávy v rozpore s pravidlom – jedenkrát a dosť.   

Národná autorita pre oblasť externej kontroly identifikovala významné riziká hlavne v pôsobnosti malých obcí a samospráv, v ktorých žije maximálne dvetisíc obyvateľov. Podpredseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy konštatuje, že je žiadúce z úrovne vlády SR otvoriť odbornú diskusiu zameranú na ďalšiu reformu miestnej samosprávy. Vychádza pritom zo záverov nielen tejto kontroly, ale aj predchádzajúcich tematických kontrol zameraných na pôsobnosť obcí a miest a na ich schopnosť vykonávať originálne či prenesené kompetencie.

„Zistenia NKÚ z ostatných troch rokov totiž dokazujú, že malé obce nie sú finančne a ani personálne schopné v plnej miere vykonávať kompetencie, ktoré sú im zverené zákonom a občan tak nedostáva služby v požadovanej kvalite“,

dodáva Ľ. Andrassy. Jedným z negatívnych príkladov, ktorý bol potvrdený v kontrolnej akcii jedenkrát a dosť, je proces územného a stavebného konania, alebo aj organizácia výberových konaní.

Väčšina kontrolovaných samospráv v rámci územného či stavebného konania požadovala od občanov dokumenty, ktoré v minulosti vydali samotné obce, alebo doklady potrebné pre správne konanie, ktoré sú evidované v štátnom referenčnom registri. Neúmerná záťaž obyvateľov pri stavebných konaniach je spôsobená aj chýbajúcim informačným systémom agendy a najmä absenciou centrálnej evidencie elektronických rozhodnutí. Občania tak musia úradom pri predložení žiadostí napríklad o vydanie súpisného čísla, o výrub drevín či o povolenie vjazdu opakovane predkladať kolaudačné rozhodnutia, listy vlastníctva či výpisy z obchodného registra. K administratívnej bariére žiadateľov dochádza aj preto, že viaceré samosprávy neupravili „staré“ tlačivá, v ktorých predkladanie výpisov, odpisov dokumentov v papierovej podobe naďalej vyžadujú. Príkladom dobrej praxe je mesto Modra, ktoré ako jediný kontrolovaný subjekt vydalo jasnú internú smernicu o aplikácii zákona proti byrokracii v podmienkach mesta, ktorou sa riadia všetci zamestnanci úradu.

NKÚ SR napriek viacerým zisteniam pozitívne vníma skutočnosť, že väčšina kontrolovaných samospráv vybavila viac ako polovicu správnych konaní v súlade s protibyrokratickým princípom jedenkrát a dosť. Kontrolóri však identifikovali prípady, kedy odstránenie povinnosti predložiť jeden výpis (napr. potvrdenie o školskej dochádzke) vyvolalo povinnosť predložiť iný doklad (potvrdenie o ubytovaní v školskom zariadení). Takúto povinnosť vyžadovala samospráva od svojho obyvateľa v prípade, že žiadal o priznanie zľavy z poplatku za vývoz komunálneho odpadu. Viaceré kontrolované obce tiež v rozpore so zákonom proti byrokracii vyžadovali od účastníkov výberových konaní výpisy z registra trestov, alebo žiadatelia o dotácie museli predkladať papierový výpis z obchodného či živnostenského registra. Z pohľadu národnej autority je to práve občan, ktorý môže byť aktívnym prvkom kontroly svojej samosprávy a mal by od nej vyžadovať to, čo jej bolo zákonom uložené. Aj preto NKÚ ponúka verejnosti návod, ktorý môže pomôcť ľuďom orientovať sa v tom, čo by ich obec, mesto nemalo od nich v rámci konania vyžadovať (v prílohe).

Podľa podpredsedu NKÚ naďalej existujú aj iné oblasti, ktoré pre občana a podnikateľa predstavujú pri využívaní služieb samosprávy mimoriadnu byrokratickú záťaž. Kľúčovou podmienkou akéhokoľvek pokroku pri protibyrokratickom úsilí vo verejnej správe je bezbariérová dostupnosť k dátam, informáciám nachádzajúcim sa v referenčných registroch. V súlade s národnou koncepciou informatizácie spoločnosti mali byť takéto dáta k dispozícii štátnym, verejným a samosprávnym inštitúciám do konca roka 2017. Realita je však taká, že s trojročným sklzom máme dnes k dispozícii len päť národných referenčných registrov. Ako posledný register pribudol v máji tohto roka register adries.

„V tejto súvislosti apelujeme na vládu i parlament, aby zvážila úpravu legislatívy tak, aby samosprávy, ktoré využívajú existujúce informačné systémy a s občanmi komunikujú elektronicky a bez akýchkoľvek administratívnych, papierových prekážok, boli motivované prostredníctvom cielenej finančnej podpory“,

dodáva Ľ. Andrassy. 

NKÚ konštatuje, že pre fungujúcu digitalizáciu samosprávy naďalej chýba metodické riadenie, usmerňovanie a koordinujúci orgán, ktorý by dokázal pracovať na implementácii cieľov e-Governmentu v podmienkach autonómnej územnej a regionálnej samosprávy. Princíp jedenkrát a dosť nie je uplatňovaný v súlade s pôvodným úmyslom. Súčasný stav možno považovať len za akési „náhradné a dočasné riešenie.“

Aké doklady od Vás úrad nemá vyžadovať?

NKÚ dávada do pozornosti

Zdroj: Najvyšší kontrolný úrad