Lawstyle

Európska komisia vidí riziká v hospodárení Slovenska

Európska Komisia predstavila minulý týždeň svoju zimnú ekonomickú prognózu. Komisia očakáva, že ekonomické oživenie v eurozóne bude pokračovať, pričom rozdiely medzi jednotlivými štátmi by sa mali znížiť. Zvýšiť by sa mala ako domáca spotreba tak aj investície – čo by malo znížiť závislosť hospodárskeho rastu na zahraničnom dopyte

Martin Baláž 03. 03. 2014 2 min.
Hospodárenie Slovenska Hospodárenie Slovenska Leva coins from 4freephotos.com

Podľa Komisie by ekonomika eurozóny mala tento rok rásť tempom 1,2 % medziročne (oproti 1,1 % v predchádzajúcej jesennej prognóze). Rast ekonomiky by sa mal oproti minulému roku zvýšiť u všetkých členských krajín,  pričom hlavným ťahúňom by malo zostať Nemecko s 1,8 % rastom. V roku 2015 by malo hospodárstvo eurozóny ďalej zrýchľovať, pričom rast by mohol dosiahnuť 1,8 %. Pre porovnanie, minulý rok ekonomika eurozóny vykázala pokles o 0,4 % potom, čo sa dokázala vymaniť z recesie až v 2. štvrťroku.

Napriek zrýchleniu tempa rastu bude podľa komisie nezamestnanosť v eurozóne klesať len pomaly. Miera nezamestnanosti by mala v roku 2014 zostať na súčasných úrovniach (12,0 %) a v roku 2015 klesnúť na 11,7 %. Naopak, miera inflácie v eurozóne by podľa EK mala spomaliť z 1,4 % v minulom roku na 1,0 % v roku 2014 a dosiahnuť 1,3 % v roku 2015.

Pre Slovensko komisia očakáva ekonomický rast v roku 2014 na úrovni 2,3 %- t.j. rovnako ako Ministerstvo financií. Deficit verejných financií by podľa EK napriek tomu mohol byť horší. Komisia tento rok vníma najmä riziko, že reforma ESO, ktorá má zefektívniť fungovanie štátnych úradov a podnikov,  neprinesie také zníženie výdavkov ako vláda naplánovala. Rovnako vníma EK aj riziká v hospodárení rezortu zdravotníctva. Vo výslednej prognóze tak EK počíta iba s čiastočnou úsporou výdavkov v týchto segmentoch.

Aj vďaka tomu EK očakáva, že deficit v roku 2014 dosiahne 3,3 percenta HDP - čo je výrazne nad vládnym cieľom 2.6% HDP. Komisia však zrejme do svojej prognózy ešte nestihla zahrnúť najnovšiu prognózu výberu daní, ktorá predpokladá vďaka zlepšujúcej sa efektívnosti ich výberu daňové príjmy vyššie o 0,3 % HDP.

Pre rok 2015 čaká EK deficit vo výške 3,4 %. Táto prognóza je však realizovaná pri predpoklade nezmenených politík. Vláda však zrejme predstaví ďalšie konsolidačné opatrenia koncom tohto roka. Riziko predstavuje aj vývoj deficitu za rok 2013. Problémom je pri ňom najmä sporný predaj štátnych ropných rezerv, ktorý momentálne skúma Eurostat. Ak ho Eurostat uzná ako rozpočtový príjem, mohol by deficit skončiť na úrovni 2,5 % HDP. V opačnom prípade by mohol deficit ľahko prekročiť 3 %.

Odhady EK naznačujú, že Slovensku sa tento rok nemusí podariť opustiť procedúru nadmerného deficitu (EDP) - čo by znamenalo, že vláda v polovici roka bude musieť Európskej Komisii predložiť zoznam ďalších opatrení na zníženie deficitu verejných financií tak, aby Slovensko mohlo opustiť EDP.