Exekúcia na obchodný podiel

V tomto príspevku sa pokúsime načrtnúť možný dopad spoločenskej zmluvy v spoločnosti s ručením obmedzeným ako najčastejšie sa vyskytujúcej právnej formy obchodnej spoločnosti na efektivitu exekučného konania.

Exekúcia na obchodný podiel

Úvod do problematiky

Spôsob vykonania exekúcie postihnutím obchodného podielu v obchodnej spoločnosti je upravený v § 113b Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Mohlo by sa zdať, (pozn.: vychádzajúc z označenia predmetu exekúcie – „obchodný podiel“), že predmetom exekúcie podľa tohto ustanovenia je len majetková účasť spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je tomu tak a podľa označeného ustanovenia je možné postihnúť aj podiel spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti a v komanditnej spoločnosti. Naopak, uvedený spôsob vykonania exekúcie nie je možné viesť postihnutím majetkovej účasti povinného v iných právnických osobách, ako napríklad v družstve, v akciovej spoločnosti a v európskych formách obchodných spoločností.

 

Otvorená a uzavretá obchodná spoločnosť

Účinky exekúcie na obchodný podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným závisia od toho, či prevod obchodného podielu je voľne prevoditeľný, bez obmedzenia (otvorená spoločnosť) alebo je potrebné splniť nejaké podmienky (napr. podmienené súhlasom valného zhromaždenia) (uzavretá spoločnosť).

Voľne prevoditeľný obchodný podiel je v exekúcií speňažiteľný predajom na dražbe analogicky podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Ocenenie podielu znalcom na účely predaja obchodného podielu v dražbe nie je nevyhnutné. Najnižšie podanie sa stanoví ako podiel na čistom obchodnom imaní spoločnosti na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k začatiu exekučného konania. Otázna sa môže javiť aktuálnosť výšky čistého obchodného imania na začiatku exekučného konania v čase, keď má byť exekúcia postihnutím obchodného podielu vykonaná. V komentároch k Exekučnému poriadku sa preto možno stretnúť aj s výkladom, že začatie exekučného konania znamená pre účely určenia výšky čistého obchodného imania začatie exekúcie na obchodný podiel.

Je možné však predpokladať, že čisté obchodné imanie obchodnej spoločnosti žijúcej si svoj „život“ bude premenlivé, a to jak v prospech, tak v neprospech oprávneného veriteľa v každom vyššie uvažovanom momente.

Otázna je možnosť využitia inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov alebo obdobného inštitútu pre prípad, že by spoločnosť čisté obchodné imanie úmyselne zmenšovala. Zrejme využiteľný nebude, nakoľko tu nejde o právny úkon dlžníka, ale obchodnej spoločnosti (hoci pri jednoosobovej obchodnej spoločnosti je logika tohto argumentu pomerne otázna).

V prípade uzavretej obchodnej spoločnosti je právnym účinkom exekúcie zánik účasti spoločníka/povinného v spoločnosti. Exekúcia je potom vedená na právo povinného na vyrovnací podiel.

Pri jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným sa možno stretnúť s názorom, že aj keď je v spoločenskej zmluve podmienený prevod obchodného podielu súhlasom valného zhromaždenia, exekúcia na obchodný podiel nespôsob zánik účasti spoločníka. Účelom zániku účasti je totiž ochrana ostatných spoločníkov pred vstupom nového spoločníka. Exekúcia sa preto v tomto prípade vykoná predajom obchodného podielu na dražbe.

 

Dopad spoločenskej zmluvy na exekučné konanie

Ustanovenia Obchodného zákonníka o určení výšky a spôsobu vyplatenia vyrovnacieho podielu majú dispozitívny charakter. V spoločenskej zmluve je možné dojednať, že výška vyrovnacieho podielu sa určí nie z čistého obchodného majetku spoločnosti, ale inak. Napríklad bude zodpovedať vkladu spoločníka do spoločnosti. Zmluvná modifikácia výšky vyrovnacieho podielu má preto zásadný dopad na mieru uspokojenia veriteľa.

V tejto súvislosti sa otvára otázka, ako by sa posudzoval prípad, kedy by spoločnosť v čase exekučného konania alebo tesne pred ním zmenila spoločenskú zmluvu upravujúcu výšku vyporiadacieho podielu. Bolo by ju možné v prípade preukázania úmyslu ukrátiť uspokojenie veriteľa odporovať (samozrejme za splnenia ostatných podmienok)? alebo by išlo o vadu, ktorá by viedla k neplatnosti? Praktických úskalí je v tomto smere zdá sa viacero. Inštitút odporovateľnosti, upravený v súčasnom Občianskom zákonníku od roku 1991 (s dvoma novelami), by zrejme potreboval doplnenie úpravy, aby mohol byť pružnejšie využitý aj vo svete korporačného práva.

 

Záver

Záverom tohto príspevku je konštatovanie, že súčasná slovenská právna úprava vytvára podmienky na to, aby modifikáciou úpravy výšky vyrovnacieho podielu bola exekúcia na obchodný podiel len málo preferovaným spôsobom vedenia exekúcie.