Exekútor nadávka alebo pocta?

V súčastnej dobe sa nachádzame približne 23 rokov od prijatia Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti- (Exekučný poriadok), a teda od zásadného rozhodnutia našej spoločnosti, vyriešiť s konečnou platnosťou realizáciu (výkon) súdnych a iných rozhodnutí.

JUDr. Jozef Liščák 19. 11. 2019 2 min.

Hlavne preto, že táto časť konaní bola zásadným spôsobom podceňovaná, a preto zaostávala za konaním vo veci samej. Stávalo sa bežne, že mnohí učastníci ťažkých majetkových sporov dosiahli úspešný výsledok, avšak ich práva stanovené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím nemal kto realizovať, a tak im zostal rozsudok súdu v rukách ako kus "nepotrebného papiera."

Preto boli v roku 1995 dané pred náš parlament otázky: pokračovať v platnom výkone rozhodnutí na súdoch? Alebo presunúť ich realizáciu do privátnej sféry súdnym exekútorom podľa vzoru mnohých iných európskych krajín a nielen týchto, ale aj mnohých krajín z celého sveta. Preto sa UIHJ stala ako poradná organizácia európskej komisie strešnou aj pre náš novovzniknutý inštitút súdnych exekútorov. Týmto sa naše mladé Slovensko, ako jedna z prvých bývalých krajín socialistického spoločenstva, rozhodlo ísť cestou efektívnejšieho spôsobu výkonu súdnych a iných rozhodnutí.

Ak sa v čase výkonu rozhodnutí po starom vypočítala efektivita v rozsahu 35% až 45% moderný európsky inštitút privátneho súdneho exekútora dosahoval nezriedka 75 i viac percent úspešnosti!
Na druhej strane, aby bola v rámci exekúcií dodržiavaná ochrana práv našich občanov, Ústava SR hlavne v článku 46 potrebnú ochranu poskytuje nielen veriteľom, ale aj dlžníkom. Transformácia a aproximácia sa následne odrážala v našom zákonodárstve, ktoré stanovilo, že sa musí dbať, aby zásah (exekučný) bol uskutočnovaný na hranici dovoleného a či sa nezasiahlo za túto hranicu. Preto náš právny poriadok zabezpečuje nielen ochranu veriteľa, ale aj dlžníka!

Nakoniec danú problematiku podrobne vyložil Ustavný súd SR, ktorý vo svojom Náleze (spzn.I us 13/2000), vyjadril hlavne zásadu spravodlivej rovnováhy pri ochrane legitímneho cieľa! 
Vychádzajúc z niekoľkých horeuvedených zásad sa verejnosti stále viac predkladá ochrana práv dlžníkov, pričom sa veritelia hromadne skrývajú v anonymite strachu, že prídu aj o tú časť práv, ktoré im už exekútor vymohol. Pretože dnes je čoraz silnejší hlas, aby sa inštitút exekútora zrušil a vrátili sme sa späť do rokov neefektívneho výkonu súdnych rozhodnutí. Nazlosteným dôvodom pre takúto zmenu má byť drahý exekútor a vysoké exekučné poplatky. Pritom, výkon rozhodnutia realizovaný na súde v minulosti vychádzal poplatkovo na podobnú úroveň.

Dnešní mravokarcovia exekútorov pri hľadaní svojich voličských hlasov zachádzajú už za únosnú mieru posudzovania otázky, či exekútora alebo opäť súd, nehľadiac na horeuvedené skutočnosti.