Tipy pre junior oligarchov alebo učte sa od bystrozrakých

Internet je plný rôznych motivačných hlúpostí o vzdelávaní, morálke, pevnej vôli, či tvrdej práci. Chceš si však zarobiť na vilu na Bahamách? Ako to asi urobila staviteľská pýcha z okolia Váhu? Nebuď tragéd a makaj na sebe.

Peter Varga 05. 05. 2015 6 min.

Bystrozraký a Dunajostav

Bystrozrakého možno nikde na svete v obchodnom registri nenájdeš ako právneho vlastníka matiek v hierarchii spoločností stojacich nad staviteľskou pýchou z okolia Váhu. Pre účely tohto článku túto pýchu nazývajme Dunajostav. Predsa aj v okolí Dunaja sa uskutočňuje významná stavba, na ktorú sú obyvatelia Bratislavy právom hrdí.

Bystrozraký je tzv. úžitkový vlastník (beneficial owner). Je to osoba, ktorá nie je právnym vlastníkom ako klasický spoločník, či akcionár. Je však v právnom vzťahu s právnym vlastníkom (trust), na základe ktorého je právny vlastník súkromnoprávne limitovaný rámcom správania sa, ktoré mu určuje práve beneficial owner. Pre neprávnikov: beneficial owner je fakticky (nie právne!) niečo ako fyzicky dozerajúca osoba nad správaním sa bieleho koňa ako spoločníka/konateľa v nejakej spoločnosti. 

Treba ísť offshore

Výhodou tejto štruktúry oligarchu je, že pokiaľ ešte nemáš zarobené na tie Bahamy, offshore nikdy nemusíš fyzicky navštíviť.  Treba tam však ísť. To je teraz niečo ako Euklidove vety. Si tam, ale nikdy si tam nebol, ako je to teda možné? O tomto možno inokedy. No a prečo tam treba ísť? Dunajostav tam asi išiel hlavne kvôli nasledujúcim dvom dôvodom: 

1. Znížiť si svoju celkovú daňovú povinnosť.

Vytvor si takto jednoduchú štruktúru, ktorá má zakončenie v niektorej z teplých krajín (POZOR: v niektorých môže byť zima, ako napr. Isle of Man, Jersey alebo Guernsey) a medzičlánok, tzv. holdingovú spoločnosť umiestni na Cyprus. Cyprus je výhodný vďaka nízkej miere daňovej regulácie, jemného alibizmu zákonodarcov a daňových úradov, členstve v Európskej únii, dobrej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia so Slovenskom, či relatívne nekonfliktného vzťahu s daňovými rajmi (narozdiel od Slovenska).

2. Chcel, aby nikto nevedel, kto je beneficial owner (skutočný vlastník) Dunajostavu.

Založ si spleť viacerých slovenských ako aj zahraničných matiek, ktoré na svojom ústí v netradičných krajinách právne vlastnia nejakí miestni šarvanci.

Pre zaujímavosť...

Píše sa však rok 2015 a treba tak povedať, že všetky reputable banky dnes neotvárajú účty spoločnostiam, ktorých beneficial ownera identitu nepoznajú, ktorých beneficial owner je „ľahko vygoogliteľný“ v spojitosti s akýmikoľvek podozreniami alebo spoločnostiam, ktorých zdroj financií je nejasný alebo dokonca ilegálny. Je to vďaka silnej regulácii a hrozbe sankcii, ktoré môžu byť banke uložené, ak tým pomohla financovať ilegálne aktivity alebo čistiť peniaze. Napríklad pred troma rokmi musela HSBC banka zaplatiť americkým úradom pokutu vo výške 1,9 mld. USD vďaka tomu, že bola činná pri praní ziskov mexických drogových kartelov. Ale pre teba je toto naozaj len pre zaujímavosť. Ty budeš veľavážený podnikateľ, ktorý len obchoduje so štátom.

Exit a plán B?

Pri komplexných štruktúrach treba myslieť o pár krokov dopredu. Ak by sa teda hypoteticky zmenila novou vládnou garnitúrou klíma (worst case scenario) a kontakty by už nemuseli mať taký punc relevantnosti, exit nemusí byť bolestivý. Ak máš totižto bankový účet otvorený mimo Európskej únie a krajín OECD, šanca, že sa slovenské úrady dostanú k údajom o beneficial ownerovi je dnes takmer nulová. Treba však povedať, že trend sa mení. Včera táto šanca bola úplne nulová, dnes je takmer nulová a zajtra kvôli tlaku veľkých západných štátov bude nejaká. Ak by ten zajtrajšok predsa len prišiel, radšej to nerob až tak okato ako Dunajostav. Jemu je to totižto jedno, on paralyzoval orgány činné v trestnom konaní a politikom asi doprial každodenný výhľad z vŕšku neďaleko toho bratislavského zámku. Ty si len začínajúci mladý oligarcha a súčinnosť okolia na začiatku nemusí byť až taká intenzívna.

Ako teda zarobiť?

Keď už ale máš zabezpečenú anonymnú štruktúru, je čas niečo postaviť pre štát a samozrejme zarobiť. Možno budeš musieť ísť v tendri s nafúknutými cenami dole (a možno nie, predsa ten bratislavský zámok, či bratislavská Madison Square Garden sa celkom slušne oplatili). Nevadí. Vyhráš. Keďže nie si efektívna súkromná spoločnosť, ktorá by bojovala o prežitie v tvrdom kapitalizme vysokou produktivitou práce, maximálnou efektivitou, či s výborne zvládnutými metódami riadenia, na dosahovanie zisku máš iné metódy. Vieš, že to nepostavíš za také ceny, preto musíš niečo vymyslieť. Budeš stavať spolu so subdodávateľmi, vyťahovať si cash flow ako dodávateľ abstraktných alebo nikdy reálne nedodaných služieb, kapitálu, či nehmotných statkov z Cypru, uprednostníš pri platení faktúr týchto veriteľov, budeš sa tváriť, že nie ste spriaznení a keď vďaka neefektivite a vyťahovaní (tunelovaní) cash flow z firmy zistíš, že firma je takmer alebo úplne v úpadku, prihlásiš firmu do reštrukturalizácie (politicky soft) alebo do konkurzu (politicky risk) a poistíš si zvyšok hodnoty firmy tak ako Dunajostav dosadením správcu, správnym obsadením veriteľského výboru, či slabším zmyslovým vybavením súdu. Toto je komplexná štruktúra, kde treba širokú súčinnosť. A tam sa chceš dostať. Tak nebuď tragéd a makaj! 

Pozor na trestnoprávne súvislosti

Byť beneficial owner niekde na Belize a obchodovať so štátom samo o sebe nie je trestné. Avšak pozor, hore uvedené kroky môžu napĺňať nasledujúce znaky inštitútov trestného práva a trestných činov:

  • vieš, že to nepostavíš za také ceny (§ 221 TZ – podvod),
  • preto musíš niečo vymyslieť (§ 13 TZ – príprava na zločin, § 21 TZ – účastníctvo kam spadajú všetci tí, ktorí sa podieľali na vymyslení, pomoci, či objednávke tohto postupu a ktorí majú byť potrestaní rovnako ako priami páchatelia),
  • uprednostníš pri platení faktúr týchto veriteľov (§ 237 TZ – porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, § 240 TZ – zvýhodňovanie veriteľa),
  • vytiahneš si cash flow ako dodávateľ abstraktných služieb (§ 239 ods. 2 TZ - poškodzovanie veriteľa),
  • vytiahneš si cash flow ako dodávateľ nikdy reálne nedodaných služieb (§ 276 TZ – skrátenie dane a poistného, § 239 ods. 2 TZ - poškodzovanie veriteľa),
  • poistíš si zvyšok hodnoty dosadeným správcom správnym obsadením veriteľského výboru (§ 242 TZ - marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania),
  • poistíš si zvyšok hodnoty slabším zmyslovým vybavením súdu (§ 326 TZ – zneužitie právomocí verejného činiteľa, § 344 TZ – marenie spravodlivosti).

Možno sa v tomto príspevku na niektoré trestnoprávne súvislosti zabudlo, ale však to je jedno. Výhoda tejto štruktúry je, že nepotrebuješ byť efektívny podnikateľ. Vieš, že štát objedná, zaplatí, že ty nezaplatíš, že polícia nemôže/nevie náležite vyšetriť a že prokurátor nemôže obžalovať. A keď aj náhodou niekoho obžaluje (worst case scenario), ty si formálne nikde, ty si len beneficial owner, mladý oligarcha. Koniec koncov tento business môžeš robiť dookola. Veď sa dosť investovalo do PR vládnej strany. A tá ma tak na všetky prípady pripravené adekvátne marketingové nástroje. Najmä odpútavanie impulzívnosti napr. 25% slovenskej hudby v rádiách, či hokejom pôsobí veľmi kreatívne.  A čo hovoria prieskumy verejnej mienky? Je to v suchu. 

Na záver je možné len dodať, že to, že to ide, nie je kvôli nedostatočným zákonom, ale kvôli slabej kvalite materiálneho právneho štátu.