Fotokópie pokladničných dokladov ako dôkaz o platbe

Žalobca sa súdnou cestou domáhal o zaplatenie žalovaným neuhradenej faktúry. Ten sa na súde obhajoval fotokópiami pokladničných dokladov a odmietal zaplatiť rovnakú čiastku dvakrát. Súd si v tomto prípade však nemohol byť istý dôveryhodnosťou preukázaných pokladničných dokladov.

Martina Beňovská 22. 03. 2021 4 min.

V spore o zaplatenie kúpnej ceny, ktorý bol iniciovaný žalobcom – správcom konkurznej podstaty, voči dlžníkovi úpadcu, sa žalobca domáhal zaplatenia kúpnej ceny titulom ústnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k majetku úpadcu – pokladňa a počítač. Úpadca odovzdal žalovanému majetok tvoriaci predmet kúpnej zmluvy a podľa účtovnej dokumentácie kúpnu cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou. Žalobca tvrdil, že kúpna cena nebola žalovaným nikdy uhradená.

Žalovaný ako dôkaz predložil výdavkový pokladničný doklad vystavený žalovaným dňa 28.2.2014 a príjmový pokladničný doklad úpadcu zo dňa 28.2.2014. Žalobca v konaní nesúhlasil s obranou žalovaného, nakoľko úpadca vo svojom účtovníctve uvedený výdavkový a príjmový doklad neeviduje. Tiež uviedol, že pohľadávka úpadcu voči žalovanému je v jeho účtovníctve stále evidovaná ako neuhradená. Žalobca tvrdil, že predložené pokladničné doklady hodnoverne nepreukazujú reálne odovzdanie a prijatie kúpnej ceny. Tiež namietal, že na výdavkovom pokladničnom doklade č.140228 absentuje podpis príjemcu, podpis na príjmovom pokladničnom doklade je nečitateľný a nemožno z neho odvodiť, že ide o podpis osoby oprávnenej konať v mene úpadcu. Žalobca vyslovil podozrenie, že ide len o fiktívne účtovné doklady, ktoré boli vyhotovené dodatočne a formálne za účelom zosúladenia účtovného a žalovaným tvrdeného stavu, z dôvodu ktorého žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť pokladničnú knihu, na základe ktorej by bolo možné preveriť stav pokladne žalovaného v roku 2014 a tvrdenie žalovaného, že kúpna cena bola úpadcovi uhradená.

Súd prvého stupňa mal za to, že na základe týchto dôkazných prostriedkov, predovšetkým príjmového pokladničného dokladu, na ktorom sa nachádza otlačok pečiatky úpadcu aj podpis príjemcu mal za preukázané, že kúpna cena bola zo strany žalovaného uhradená. Podľa názoru okresného súdu obrana žalovaného bola podporená aj výpismi z ďalších účtovných dokladov, a to účtovným denníkom a hlavnou knihou žalovaného za rok 2014, ktorými mal súd preukázané, že v jeho účtovníctve bola úhrada pohľadávky úpadcu zaúčtovaná.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolací súd v rozpore s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozsudku konštatoval, že predložené fotokópie pokladničných dokladov, nie sú hodnoverným dôkazom preukazujúcim splnenie dlhu zo strany žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na zákon o účtovníctve, ktorý v § 10 ods. 1 vymedzuje obsahové náležitosti pokladničných dokladov, aby boli preukázateľnými účtovnými záznamami. Zároveň z § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve vyplýva, že účtovná jednotka, v tomto prípade žalovaný je povinný doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi podľa § 10 zákona o účtovníctve, pričom aj tieto účtovné doklady musia vychádzať z preukázateľného podkladu. Platí, že každá účtovná jednotka by mala vedieť dokladovať svoj účtovný prípad originálnym pokladničným dokladom, a to znamená, že príjemca účtuje na základe originálneho príjmového pokladničného dokladu, ktorý vystavil a na druhej strane obchodný partner, t.j. odberateľ – platiteľ peňažnej hotovosti, účtuje na základe originálneho výdavkového pokladničného dokladu, ktorý vyhotovil na základe kópie príjmového pokladničného dokladu prijatého od príjemcu platby.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako odberateľ bol povinný v zmysle účtovných predpisov zaevidovať do svojho účtovníctva originál výdavkového pokladničného dokladu, ktorý však v konaní súdu nepredložil, teda nepreukázal, že ním predložený výdavkový pokladničný doklad vo fotokópii je totožný s vystaveným originálom. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že predložený výdavkový pokladničný doklad postráda podpis príjemcu, teda obligatórnu náležitosť výdavkového pokladničného dokladu stanovenú v § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve. Z uvedených dôvodov žalovaným predložené pokladničné doklady nie sú dôkazmi spôsobilými preukázať, že žalovaný svoj dlh splnil. Zároveň účtovné knihy, ktoré žalovaný v konaní predložil nie sú dôkazmi preukazujúcimi zaplatenie kúpnej ceny zo strany žalovaného, keďže jediným relevantným dôkazom preukazujúcim túto skutočnosť, by bol originál výdavkového pokladničného dokladu spĺňajúceho všetky zákonné náležitosti, ktorý musí mať, aby mohol zákonne účtovnú operáciu zaúčtovať. Predložený výdavkový pokladničný doklad zároveň nemôže byť podkladom na ďalšie skúmanie jeho pravosti v rámci civilného sporového konania, teda takýto dôkaz žalovaného (vo fotokópii) nie je dôkazom preukazujúcim splnenie dlhu voči úpadcovi.

Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný v konaní nezvládol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností, že kúpnu cenu úpadcovi zaplatil, a preto, keďže samotný základ žalobného nároku je nesporný, odvolací súd žalobe žalobcu vyhovel a pôvodné rozhodnutie zmenil tak, že žalovaný bol zaviazaný k úhrade uplatneného nároku.

Zdroj: Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/73/2019 zo dňa 20.11.2019