Zlyhal systém hodnotenia sudcov? Ministerstvo spravodlivosti nevie reagovať.

Sudcovský stav na Slovensku čelí posledné roky závažnej kritike. Tá sa týka okrem iného aj problematiky prieťahov v konaní na súdoch. Ústava SR všetkým občanom v čl. 48 ods.2 zaručuje právo aby sa vec na súde prerokovala bez zbytočných prieťahov. Táto „garancia“ však v reálnej rozhodovacej činnosti súdov nie je zrejme celkom úplne zachovávaná. 

Zlyhal systém hodnotenia sudcov? Ministerstvo spravodlivosti nevie reagovať.

Ústavný súd sa prednedávnom zameral projektom „Efektívnosť výkonu rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky“ práve na túto problematiku, ktorej sme sa osobitne venovali aj v článku. Ústavný súd vtedy konštatoval extrémne prieťahy v konaní, ktoré v mnohých prípadoch trvali viac ako 25 rokov. Samotní zodpovední sudcovia však podľa hodnotenia sudcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky obstáli so známkou „dobrý“ a vo väčšine so známkou „výborný.“

sudcovia tab

 

Kritériá pri hodnotení sudcov sú opísané v §27c zákona č. 385/2000 (ďalej len ako „Zákon“) o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

  1. Prieskum rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania v hodnotenom období,

  2. Stanoviská odvolacích senátov, prípadne dovolacích senátov,

  3. Vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu,

  4. Vlastné poznatky osoby, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu (§ 27b) a zo stanoviska predsedu senátu,

  5. zo stavu a príčin starších nevybavených vecí a prieťahov v konaní a z výkazov,

  6. zo stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky.

Samotné hodnotenia vykonávajú v zmysle §27d Zákona:

  1. Trojčlenná komisia určená sudcovskou radou súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu. Môže udeliť najviac 30 bodov. Komisia sa zameriava najmä na:

    1. dodržiavanie predpisov o konaní pred súdmi, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, dodržiavanie zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie

    2. včasnosť vyhotovovania a presvedčivosť rozhodnutí,

    3. úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní; členovia komisie sa na tento účel zúčastňujú náhodne vybraných pojednávaní hodnoteného sudcu.

  2. Osoba, ktorá vykonáva hodnotenie na základe stanovísk odvolacích senátov alebo dovolacích senátov, stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky a vlastných poznatkov o činnosti. Môže udeliť najviac 35 bodov

  3. Predseda súdu na základe výkazov podľa § 27 a vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu. Môže udeliť najviac 35 bodov.

 

Výsledné známkovanie potom závisí od celkového počtu bodov

  • výborný“ –  86b ≥ 100b
  • dobrý“ –  60b ≥ 85b
  • nedostačujúci“ –  0b ≥ 59b

V zmysle vyššie uvedeného, špeciálne §27 písmeno e) Zákona, ktorý má zohľadniť v hodnotení práve prieťahy v konaní samotné výsledky hodnotení tým pádom úplne neodzrkadľujú rozhodovaciu činnosť sudcu. Je tomu tak v prípade hodnotenia sudkyne JUDr. Viery Kováčovej z Okresného súdu v Košiciach, ktorá napriek 27 rokov trvajúcemu sporu, v hodnotení nestratila ani jeden bod. Podobne napr. sudkyňa JUDr. Nadežda Weisová, ktorá síce dosiahla hodnotenie „dobrý“ ale pridelenú vec nerozhodla počas celého obdobia 30-ich rokov.

Nie len toto však vrhá tieň pochybnosti nad kvalitou hodnotení sudcov. Hodnotenie každého sudcu je verejne prístupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Majú však nejednotnú formu a často nepomerný rozsah čo zvyšuje náročnosť orientácie v takýchto dokumentoch. Mnohé z nich obsahujú grafy, iné zase iba slovné hodnotenie. Slovné hodnotenia nijak neodzrkadľujú počet dosiahnutých bodov. V prípade sudkyne JUDr. Nadeždy Weisovej, ktorá dosiahla 27 bodov udelených komisiou, 30 bodov udelených z podkladov odvolacích senátov a 20 bodov z hodnotenia predsedu súdu. Čo bolo podnetom pre komisiu na strhnutie 3-ch bodov alebo prečo predseda súdu danú sudkyňu ohodnotil iba na 20 bodov sa však zo zverejneného hodnotenia nedozvedáme.

„Zo širšieho pohľadu sa dá konštatovať vnútorná uzavretosť hodnotenia sudcov. Nedochádza k potrebnej verejnej kontrole reálnych výsledkov sudcovskej práce v konfrontácií s kritériami hodnotiaceho systému. Hodnotenia sú tak často poznačené svojvôľou a falošnou kolegialitou stavu sudcov a poukazujú na potrebu zásahu Súdnej rady.“

Aj takto kritické názory zaznievajú od významných odborníkov z oblasti justície, ktorí si neželali byť menovaní.

O vyjadrenie sme požiadali aj tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti a konfrontovali s ich nasledovnými otázkami:

  1. Spôsob hodnotenia je upravený zákonom č. 385/2000 Z. z.. Napriek tomu ale samotné hodnotenia konkrétnych sudcov zväčša nemajú rovnaký rozsah. To značne sťažuje orientáciu v takýchto hodnoteniach na jednej strane ako aj priestor na ich porovnanie na strane druhej. Považujete hodnotenia za dostatočne dôsledné?

  2. Hodnotenia sa nie vždy zhodujú aj po stránke obsahu čo má za následok ich zneprehľadnenie. Nemyslíte si, že by zjednotenie hodnotení po formálnej stránke výrazne pomohlo plniť ich účel?

  3. ÚS SR konštatoval u viacerých sudcov „extrémne prieťahy v konaní“. Veľká väčšina týchto sudcov však napriek tomuto získalo hodnotenie „výborný“. Podľa našich zistení z verejných zdrojov Ministerstva spravodlivosti, tu figuruje aj sudkyňa, ktorá má neukončené súdne konanie od roku 1991 a získala plných 100 bodov v rámci hodnotenia. Považujete otázku hodnotenia prieťahov za dostatočne zohľadnenú v hodnoteniach sudcov? Nie je príklad sudcov spôsobujúcich tzv. extrémne prieťahy práve dôkazom straty dôveryhodnosti systému hodnotenia sudcov?

  4. Doterajší systém hodnotenia sudcov je založený na "samohodnotení" vykonávanom výhradne v rámci sudcovského stavu. Uvedené môže viesť k predpojatosti a vzájomnej ochrane sudcov. Objektivitu do hodnotenia práce sudcov by mohlo priniesť aj zapojenie verejnosti, ktorá sa súdnych konaní zúčastnila napríklad v pozícii sporovej strany. Uvažuje ministerstvo spravodlivosti nad zapojením občanov do tohto hodnotenia?

Otázky boli ministerstvu zaslané dňa 16.08.2018 a ku dňu vydania článku neboli zodpovedané.

Hodnotenie justície nebude mať nikdy dostatočnú váhu pokým nedôjde k otvorenej diskusií o tom ako je systém hodnotenia sudcov v súčasnosti nastavený. Táto problematika je o to naliehavejšia vzhľadom na štatistiky dôveryhodnosti justície, ktoré sa dlhodobo pohybujú v číslach hlboko pod hranicou 50 % a iba transparentný a spravodlivý systém kontroly jej predstaviteľov môže tento trend zvrátiť.