Inštitút dohody o vine a treste v Slovenskom právnom poriadku

Čerstvým príkladom uzavretia dohody o vine a treste je dohoda Mikuláša Černáka, ktorú schválil Okresný súd v Banskej Bystrici. Pochádza z konca minulého roka, kedy bola uzavretá na Okresnej prokuratúre v Martine.

Redakcia 08. 09. 2020 3 min.

Mikuláš Černák, bývalý najvyšší element banskobystrického podsvetia, sa priznal k 16 skutkom z minulosti, z toho 14 vraždám. Dohodou sa mafiánsky boss vzdal verejného procesu spolu s možnosťou odvolania sa voči verdiktu. Od uloženia trestu sa v tomto konkrétnom prípade upustilo z dôvodu, že páchateľ si už odpykáva doživotný trest odňatia slobody s možnosťou podmienečného prepustenia.

Inštitút dohody o vine a treste je zadefinovaný v Trestnom poriadku SR § 232. Jedná sa o proces v trestnom práve, pri vzniku ktorého dochádza ku konsenzu medzi obvineným, zastúpeným obhajcom, a prokurátorom. Takýto návrh je v celom svojom znení predložený súdu na schválenie. Týmto úkonom začína konanie o dohode o vine a treste, ktoré predchádza hlavnému pojednávaniu.

Podmienky začatia konania

Konanie môže začať na návrh prokurátora alebo samotného obvineného, pričom obe strany majú možnosť tento podnet zamietnuť a v oboch prípadoch sa o danom rozhodnutí spíše záznam, ktorý sa prikladá do spisu. Špecifický je prípad maloletých, kde s dohodou o vine a treste musí okrem obvineného, jeho obhajcu a prokurátora súhlasiť aj zákonný zástupca.

Podstatou určujúcou celý proces je existencia spáchaného trestného činu, ku ktorému sa páchateľ priznáva, v celom alebo čiastočnom rozsahu. Vyšetrovanie musí podložiť pravdivosť priznania na základe ďalších dôkazov a svedectiev, ktoré potvrdia skutočnosti uvedené obvineným.  

Neúplná dohoda o vine a treste

V praxi dochádza aj k neúplným dohodám. Obvinený sa môže k spáchanému skutku priznať  len sčasti, v takomto prípade prokurátor naňho podá obžalobu. Súd následne vykoná hlavné pojednávanie  v rozsahu, v ktorom obvinený spáchanie skutku nepriznal. K podobnému prípadu dochádza aj ak nedôjde k dohode o druhu a výmere trestu. Obvinený sa síce prizná k spáchaniu skutku, ale nedohodne sa s prokurátorom na výške trestu. Nasleduje rovnaký postup ako pri predošlom prípade, o výške trestu rozhodne súd na hlavnom pojednávaní.

Schválenie dohody súdom

Po predložení návrhu dohody sa celý spis dôkladne preskúma. Nasleduje určenie termínu verejného zasadnutia alebo uznesenie, ktorým súd návrh rovno zamietne. Dôležitým bodom schválenia je zistenie vzťahu obvineného k danej dohode. Súd tak učiní pomocou otázok, na ktoré požaduje kladnú odpoveď. Obvinený tak prejaví informovanosť, súhlas a vôľu uzavrieť dohodu o vine a treste.

Zamietnutie dohody súdom

Najčastejším dôvodom zamietnutia je neprimeranosť dohody alebo významné porušenie procesných predpisov, predovšetkým porušenie práva na obhajobu. Po zamietnutí dohody súdom nasleduje hlavné pojednávanie, na ktorom súd môže rozhodovať len v rozsahu uvedenom v návrhu dohody o vine a treste. Taktiež priznanie obvineného v predošlom konaní nemôže byť použité ako dôkaz. Týmito opatreniami sa zabezpečuje férovosť a individualita hlavného pojednávania.

Prípady uzavreté dohodou o vine a treste

Spolu s Mikulášom Černákom dohodu uzavrel aj jeho dlhoročný partner Miloš Kaštan, ktorý priznal svoj podiel viny na viacerých skutkoch vrátane vrážd, ktoré sa udiali v 90. rokoch. Dnes si odpykáva súhrnný nepodmienečný trest 20 rokov a jeden mesiac.

Známym prípadom je aj dohoda Zoltána Andruskóa, ktorý sa priznal k sprostredkovaniu vykonávateľov vraždy Jána Kuciaka a intenzívne spolupracoval s políciou počas celého vyšetrovania. Prvá dohoda s prokurátorom Andruškóovi mala zabezpečiť trest 10 rokov odňatia slobody. Senát Špecializovaného trestného súdu však dohodu o vine a treste zamietol ako neprimeranú. Nová dohoda tak priniesla Andruškóovi trest odňatia slobody vo výške 15 rokov.  

Autor: Klaudia Ježíková, redaktorka Právnych Novín