Inštitút kontrolného výkazu a jeho prínos pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti

Podávanie kontrolného výkazu bolo pre platiteľov DPH od 1. 1. 2014 zavedené ako jeden z nástrojov boja proti daňovým podvodom v rámci „Akčného plánu boja proti podvodom.“ Pri zovšeobecnení ho môžeme označiť za podrobný súhrn informácií o všetkých transakciách platiteľov DPH, ktorí podliehajú slovenskej DPH za dané zdaňovacie obdobie. Podľa Finančnej správy priniesli prvé kontrolné výkazy k DPH ovocie v podobe odhalenia veľkého množstva podozrivých transakcií.

Redakcia 03. 07. 2014 4 min.
kontrolné výkazy kontrolné výkazy 4FreePhotos.com - Public domain and free photos

Podávanie kontrolného výkazu

Kontrolný výkaz podáva podľa zákona o DPH každý platiteľ dane, ktorý je registrovaný podľa § 4-6 zákona o DPH. Osoby neregistrované pre platenie DPH, prípadne registrované podľa § 7 a 7a zákona o DPH, nemajú povinnosť podávať kontrolný výkaz. Platitelia dane podávajú kontrolný výkaz výlučne elektronicky vo formáte XML prostredníctvom portálu finančnej správy alebo aplikácie eDane, najneskôr do 25. dňa nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia spolu so svojim daňovým priznaním. Ak by platiteľ DPH podal daňové priznanie skôr, v ten istý deň musí zároveň podať aj kontrolný výkaz.

Pokiaľ ide o jeho obsah, predpisuje ho finančné riaditeľstvo. Je potrebné uviesť podrobné údaje o jednotlivých daňových povinnostiach platiteľa DPH a o jednotlivých odpočtoch uplatňovaných platiteľom DPH za dané zdaňovacie obdobie. Prvú časť výkazu tvoria všeobecné informácie týkajúce sa identifikovania účtovnej jednotky. Ďalšie časti predstavujú vecnú náplň výkazu, vykazujú sa však len tie transakcie, ktoré podliehajú slovenskej DPH tak na vstupe, ako aj na výstupe. Do kontrolného výkazu sa neuvádzajú tie poskytnuté plnenia, ktoré sú platitelia DPH povinní uvádzať do súhrnného výkazu a tiež údaje o tovaroch vyvezených do tretích štátov. Pri vypĺňaní postupujú platitelia podľa poučenia uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2013.

Zákon o DPH samozrejme nesplnenie povinností súvisiacich s kontrolným výkazom sankcionuje. Pri nepodaní, resp. oneskorenom podaní, uvedení nesprávnych alebo neúplných údajov, atď., uloží daňový úrad pokutu do výšky 10 000 EUR, pričom pri určení výšky pokuty prihliada na dĺžku trvania protiprávneho stavu a tiež jeho závažnosť. V tejto súvislosti je zaujímavé stanovisko finančnej správy, ktorým reagovala na obavy podnikateľskej verejnosti zo zavedenia kontrolného výkazu. Podnikatelia sa totiž obávali vysokých pokút za administratívne chyby vo výkaze. Správa vyhlásila, že jej cieľom nie je postihovať poctivých podnikateľov ani vyberať finančné prostriedky na pokutách, preto boli podmienky na vyrubovanie sankcií dodatočne upravené a zmiernené.

Čo ukázali prvé kontrolné výkazy

Predstavitelia finančnej správy, Policajného zboru SR a Generálnej prokuratúry SR informovali na tlačovej konferencii o prvých výsledkov existencie inštitútu kontrolného výkazu. Za január 2014 sa na základe podaných kontrolných výkazov podarilo identifikovať 108 nových rizikových reťazcov, ktoré majú karuselový charakter a zahŕňajú od troch do niekoľko desiatok firiem. Konkrétne tvorí tieto reťazce 824 subjektov a viac ako 39 tisíc najrizikovejších transakcií. K hlavným odhaleniam pritom patria nadmerné odpočty DPH a optimalizácia vlastnej daňovej povinnosti. Podľa štatistík Finančnej správy bolo ďalej za prvé dva mesiace tohto roku prijatých viac ako 200 tisíc kontrolných výkazov, z ktorých približne 70% bolo bezchybných. Najčastejšími chybami bolo uvedenie nesprávneho alebo neexistujúceho identifikačného čísla DPH.

Od začiatku roka odhalila daňová kobra 76 osôb z daňovej trestnej činnosti, z ktorých je 51 členmi 10 organizovaných skupín, 25 z nich bolo vzatých do väzby a polícia zabránila vyplateniu 4,2 milióna EUR. Najviac podvodov je pritom v oblasti profesionálnych služieb, konkrétne v sektoroch stavebníctvo a obchody s komoditami. Zavedenie daňového výkazu prinieslo najmä rýchlejšie a efektívnejšie vyšetrovanie rizikových subjektov, práca polície sa podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara urýchlila z pôvodných niekoľko rokov pri rozsiahlejších daňových podvodoch na niekoľko mesiacov. Prezentované čísla však zároveň poukazujú na pomerne veľký počet daňových subjektov, ktoré možná hrozba daňovej kontroly a následných sankcií nevystrašila, keďže z celkového počtu 14 miliónov transakcií bolo rizikových až 1,7 milióna (ako najrizikovejších bolo označených vyššie uvedených 39 tisíc). Jedným z možných dôvodov je pravdepodobne výška trestov, ktoré hrozia za daňovú trestnú činnosť. To sa však môže v najbližších mesiacoch zmeniť, keďže podľa pripravovaných zmien v trestnom zákone a trestnom poriadku by mala byť trestná sadza pri najzávažnejšej daňovej trestnej činnosti od 10 do 15 rokov.