Islamské financie a bankovníctvo VI.: bai salam a istisna’a

Bai salam a istisna’a sú kúpnopredajné zmluvy s dodávkou predmetu v budúcnosti, ktoré umožňujú financovať výrobu komodít alebo akvizíciu aktív na objednávku, pričom zákaz neistoty/nadmerného rizika gharar je stále rešpektovaný, keďže riziko vyplývajúce z povahy týchto zmlúv sa považuje za nevyhnutnú súčasť príslušnej podnikateľskej činnosti.

Ladislav Záhumenský 11. 06. 2017 4 min.

Bai salam a istisna’a reprezentujú špecifické výnimky z inak kogentne vyžadovaných náležitostí platnej kúpnopredajnej zmluvy. Bai salam vychádza z tradičných foriem financovania poľnohospodárskej výroby a istisna’aje skôr produktom modernej doby, súvisí s rozvojom stavebníctva a výroby na zákazku. Teoreticky je tak istá miera neistoty v týchto zmluvách akceptovaná ako obchodné riziko vlastné príslušnej podnikateľskej činnosti a prirodzene súvisiace s takýmito transakciami, a nie je považovaná za nedovolenú špekuláciu.

Bai salam

Bai salam je v princípe forwardový predaj tovaru, ktorý bude vyrobený a odovzdaný v budúcnosti, zatiaľ čo cena zaň je splatná okamžite pri uzatvorení zmluvy (splatenie ceny v budúcnosti nie je možné, čo je základný rozdiel oproti konvenčnému forwardu). Aby mohla byť splnená požiadavka, že miera neistoty budúcej dodávky kontrahovaného tovaru neprekračuje dovolenú mieru rizika (t.j., čisto obchodné riziko), predmetom tejto zmluvy môžu byť iba komodity, ktoré možno genericky opísať podľa druhu, kvality a kvantity, a ktoré sú zároveň komoditami bežne dostupnými na trhu. Pri splnení predchádzajúcich podmienok je totiž predávajúci schopný splniť svoju povinnosť dodať tovar aj v prípade, že on sám nie je schopný ho vyprodukovať, a to tak, že tovar obstará na trhu (za aktuálnu trhovú cenu).

Priamočiare použitie tejto transakcie bolo bežné v poľnohospodárstve - kupujúci financoval vopred náklady produkcie predávajúceho a/alebo si chcel vopred zafixovať kúpnu cenu. Vopred určená (ale aj zaplatená) cena však otvára kupujúcemu isté možnosti obchodovania v oblasti finančného obchodovania, aj keď takéto využitie bai salam neschvaľujú všetky právne školy islamu. Použitie tejto zmluvy v bankovníctve je možné tak, že finančný investor zaujme pozíciu medzi dvoma bai salam zmluvami, v ktorých vystupuje v odlišných úlohách. Prvou zmluvou je zmluva na dodávku komodity od jej predávajúceho, za ktorú investor ako kupujúci musí uhradiť plnú cenu vopred. Do tejto zmluvy vstupuje investor na špekulatívnej báze. Následne, ako sa menia ceny nakontrahovanej komodity, môže investor skúsiť nájsť na trhu iných obchodníkov, ktorí majú záujem o kúpu takejto komodity s rovnakým časom dodávky. V úspešnom prípade uzatvorí takýto investor ďalšiu bai salam zmluvu, ktorou zatvorí svoju pozíciu, čo sa týka dodávky komodity, ale zároveň zaznamená okamžitý zisk z predaja (rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou komodity), keďže jeho kupujúci je povinný mu okamžite zaplatiť kúpnu cenu. Investor tak môže na špekulatívnej báze financovať produkciu tretej strany čisto s vidinou zisku medzi nákupnou a predajnou cenou, ale nesie riziko, že nebude schopný nájsť na trhu obchodníkov, ktorí budú ochotní jeho komoditu kúpiť. V takom prípade (na rozdiel od konvenčných forwardov) bude musieť investor prijať dodávku objednaného tovaru bez možnosti vyrovnania rozdielnej ceny v čase nákupu a v čase dodávky len v peniazoch. Bai salam tak môže fungovať aj ako čiastočný hedging voči výkyvu ceny produkčných vstupov a výstupov.

Istisna’a

Istisna’a je obdobou zmluvy o dielo – zhotoviteľ poskytuje nevyhnutné vstupy výroby ako aj prácu potrebnú na zhotovenie diela a je povinný dodať objednávateľovi konečné dielo. Podstatnými rozdielmi oproti zmluve bai salam sú: (i) neexistencia podmienky zaplatiť cenu za dielo vopred (t.j., splatnosť môže byť odložená v čase ľubovoľne, a to aj na obdobie až po dodaní diela, a môže byť rozdelená na splátky), a (ii) absencia požiadavky, aby bola predmetom zmluvy iba komodita voľne dostupná na trhu. Istisna’a slúži na akvizíciu predmetov, ktoré by inak neexistovali - je teda základom islamských zmlúv na výstavbu nehnuteľností a na zhotovenie špecifických predmetov (vrátane lodí, lietadiel a pod.).

Spoločným znakom medzi istisna’a a bai salam je, že obe zmluvy sú v teórii považované za kúpnopredajné zmluvy, a napriek tomu, že kupujúci si predmet zmluvy objednáva od predávajúceho, ten môže splniť svoj záväzok dodaním predmetu, ktorý predávajúci nevyrobil osobne, ale nadobudol od tretích strán.

Použitie vo financovaní je možné vytvorením paralelnej štruktúry dvoch istisna’a zmlúv v prípade, kedy kupujúci nedokáže plniť platobné podmienky požadované predávajúcim. Prvou zmluvou je istisna’a medzi dlžníkom ako konečným nadobúdateľom a veriteľom ako zhotoviteľom/predávajúcim, podľa ktorej je kúpna cena splatná podľa dohodnutého splátkového kalendára, ktorý dlžník vie splácať. Druhou istisna’a zmluvou si veriteľ objedná zhotovenie totožného diela u jeho skutočného zhotoviteľa/výrobcu, pričom termín dodania je taký, ktorý požaduje dlžník, zatiaľ čo splatnosť ceny je podľa požiadaviek zhotoviteľa (teda taká, ktorú by dlžník inak splácať schopný nebol). Samozrejme, ceny za dodanie diela sa v oboch zmluvách líšia a rozdiel medzi vyššou cenou, ktorú požaduje veriteľ, a nižšou cenou, ktorú požaduje samotný zhotoviteľ, je odmenou a ziskom pre financujúceho veriteľa.