Kto je kto III: Počítačové pirátstvo a počítačová kriminalita v slovenskom trestnom práve

Počítačové pirátstvo a počítačová kriminalita patria k najfrekventovanejším slovným spojeniam minimálne v slovenských médiách. Napriek veľkému záujmu verejnosti o tieto spoločenské fenomény si bežný Slovák nie je celkom istý, o čo vlastne ide. Nie je to zapríčinené povrchnosťou médií, ale komplexnosťou a zložitosťou nepochybne zaujímavej problematiky. Pozrime sa teda spolu na to, o čo tu vlastne ide, čo je čo a kto je kto v počítačovej kriminalite a v oblasti počítačovom pirátstve.

Pavel Ördögh 17. 02. 2014 9 min.
Počítačové pirátstvo Počítačové pirátstvo Pirate clothes from 4freephotos.com

Úvod do počítačovej kriminality

Počítačová kriminalita ako jeden z hlavných druhov trestnej činnosti nielen na Slovensku nepochybne patrí do odvetví trestného práva hmotného, kriminológie, kriminalistiky ai. V slovenskom trestnom práve však nie je autoritatívne definovaná normatívnym právnym aktom (v Trestnom zákone[i] alebo v inej právnej norme). Pre účely slovenskej právnej praxe sa používa definícia obsiahnutá v Dohovore rady Európy o počítačovej kriminalite, ktorý slovenská vláda ratifikovala dňa 1. augusta 2007 (uznesením vlády SR č. 621/2007 Z. z.)[ii]. Na základe predmetnej normatívnej zmluvy Európska komisia a členské štáty Európskej únie definujú počítačovú kriminalitu nasledovne: „Počítačová kriminalita je akékoľvek nelegálne, nemorálne a neoprávnené konanie, ktoré zahŕňa zneužitie údajov získaných prostredníctvom výpočtovej techniky alebo ich zmeny.“[iii]

Na prvý pohľad sa môže zdať, že počítačové pirátstvo je synonymom počítačovej kriminality, ale nie je to celkom tak. Aká je teda pravda? V skutočnosti počítačové pirátstvo je širší pojem, ktorý zahŕňa počítačovú kriminalitu a iné protiprávne činy, ktoré však nie sú trestnými činmi. Potvrdzuje to prof. PhDr. Dianiška, CSc., z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý kriminalitu (zločinnosť) definuje ako súhrn trestných činov, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti spáchali trestne zodpovední páchatelia na istom mieste za určité časové obdobie[iv] (napríklad v roku 2002 na území Slovenskej republiky). Do počítačového pirátstva však patria aj iné protiprávne činy, ktoré nie sú trestnými činmi, napríklad priestupky, správne delikty a súkromné protiprávne úkony. Okrem toho skúsený kriminológ nemôže vynechať protiprávne činy trestne nezodpovedných osôb (činy inak trestné)[v] ani negatívne spoločenské javy, ktoré porušujú morálne, etické, kultúrne a spoločenské normy, a preto sú pre spoločnosť nežiaduce[vi].

Čo hovorí Trestný zákon?

Z hľadiska slovenského trestného práva je podstatná časť počítačovej kriminality sústredená do štvrtého dielu piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (medzi Trestné činy hospodárske)[vii]. Ide najmä o trestné činy proti priemyselným právam, proti autorskému právu a proti iným právam duševného vlastníctva. Zaradenie viacerých skúmaných trestných činov medzi ekonomickú kriminalitu je odôvodnené tým, že majú negatívny dopad na národné hospodárstvo a na hospodárske záujmy oprávnených subjektov. Potláčanie počítačovej kriminality si preto vyžaduje ochrana trhovej ekonomiky, ktorá je jedným z pilierov pluralitnej demokratickej spoločnosti. Záväzok chrániť trhové hospodárstvo a osobitne hospodársku súťaž pritom vyplýva explicitne z ustanovení článku 55 odsekov 1 a 2 Ústavy SR[viii].  

Rekodifikovaný Trestný zákon

Aj keď Slovenská republika má veľké rezervy pri potláčaní počítačovej kriminality, zákonodarca v roku 2005 pružne reagoval na potreby praxe okrem iného aj prostredníctvom rekodifikovaného Trestného zákona[ix]. Trestný čin Porušovania autorského práva je upravený v základnej skutkovej podstate , ktorá je vyjadrená v ustanoveniach § 283 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „TZ“)[x]: „Kto neoprávnene zasiahne do chránených práv k autorskému dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu alebo zvukovo-obrazovému záznamu, rozhlasovému vysielaniu a televíznemu vysielaniu alebo databáze, potrestá sa odňatím slobody na dva roky.“[xi]

Na účely potrestania sofistikovaných praktík počítačovej kriminality však lepšie ako základná skutková podstata poslúžia ustanovenia § 283 ods. 2 TZ[xii], ktorými je vyjadrená prvá kvalifikovaná skutková podstata trestného činu Porušovania autorského práva. Prísnejšie sa trestá spôsobenie väčšej škody (2660,- EUR a viac), spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania (cracker ako administrátor počítačovej siete), ďalej z osobitného motívu (pomsta zamestnávateľovi)[xiii] a porušovanie autorského práva s využitím počítačových systémov (podľa ustanovení § 283 ods. 2 písm. d) TZ)[xiv].    

Kladivo na počítačových pirátov

Ani kvalifikovaná skutková podstata trestného činu Porušovania autorského práva však nie je postačujúca na efektívne a primerané potrestanie profesionálnych páchateľov s informatickým vzdelaním, ktorí „pracujú“ pre európsky alebo svetový čierny trh. Čiastočnou odpoveďou na obrovské škody páchané profesionálmi sú ustanovenia § 283 ods. 3 TZ, ktoré využitie vyššej trestnej sadzby 1 až 5 rokov trestu odňatia slobody spájajú so spôsobením značnej škody (26 600,- EUR a viac)[xv].

V rámci ustanovení § 283 ods. 4 TZ[xvi] je vyjadrená ďalšia kvalifikovaná skutková podstata zločinu Porušovania autorského práva. Trestom odňatia slobody na tri až osem rokov sa potresce páchateľ, ktorý svojím zavineným protiprávnym konaním spôsobí škodu veľkého rozsahu (133.000,- EUR a viac), ako aj páchateľ ako člen nebezpečného zoskupenia (organizovanej skupiny alebo teroristickej skupiny)[xvii].

Nie je všetko ružové

Napriek nepopierateľnému pokroku slovenských orgánov činných v trestnom konaní pri potláčaní počítačovej kriminality Slovenská republika výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie v ochrane práv duševného vlastníctva, v boji proti falšovaniu tovarov a značiek a v potláčaní čiernej a šedej ekonomiky vo všeobecnosti. Podľa doc. JUDr. Tomáša Strémyho, PhD., z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity je to tak z dôvodu, že boju proti počítačovej kriminalite sa zatiaľ na Slovensku nedostáva dostatočnej pozornosti[xviii].

Nedostatkom slovenského trestného kódexu (Trestného zákona) je podľa Strémyho aj to, že na spáchanie počítačových trestných činov sa vyžaduje úmyselné zavinenie a ide spravidla o komisívne delikty[xix]. Z tohto dôvodu sú menej závažné a neúmyselné protiprávne konania prejednávané ako priestupky alebo iné správne delikty. A v takýchto prípadoch platí, že vzhľadom na slabé personálne a technické vybavenie príslušných správnych orgánov je usvedčenie a primerané potrestanie páchateľa skôr zbožným želaním ako samozrejmosťou.

Ako z kola von?

Veľká väčšina prípadov počítačovej kriminality sa z dôvodu vysokej latencie (90-95%-ná latencia podľa rôznych výskumov) nikdy nedostane pred súd alebo iný príslušný orgán[xx]. Vhodnou alternatívou napríklad k priestupkovému alebo správnemu konaniu je podľa nášho názoru postup podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce (ďalej len „ZP“)[xxi] o porušení pracovnej disciplíny zamestnancom. Takýmto spôsobom môže efektívne potrestať „príliš schopného“ zamestnanca aj sám zamestnávateľ napríklad postupom podľa ustanovení § 61 ZP a nasl. (o výpovedi)[xxii] alebo podľa ustanovení § 68 ZP a nasl. (o okamžitom skončení pracovného pomeru)[xxiii].

Iným vhodným spôsobom potrestania nepoučiteľného piráta je uplatňovanie si náhrady škody v občianskoprávnom konaní. Poškodený subjekt sa môže domáhať peňažnej kompenzácie spôsobenej škody a ušlého zisku (podľa ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu)[xxiv]. Aby však žalobca efektívne zamedzil zásahom do svojich práv do budúcnosti, mal by požiadať súd o vydanie predbežného opatrenia a podať negatórnu (zapieraciu) žalobu na zamedzenie ďalších zásahov zo strany škodcu. Hoci slovenské občianske právo ponúka celú škálu prostriedkov na ochranu autorského práva a iných práv duševného vlastníctva, ich efektívne využitie v praxi je viac ako otázne z dôvodu prieťahov v konaní pred súdom a pre nízku vynútiteľnosť práva na Slovensku.

Prevencia v boji proti počítačovej kriminalite

Na boj proti počítačovej kriminalite ani zďaleka nepostačujú prostriedky trestnoprávnej represie. Aj keď účelom trestu je v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 TZ[xxv] výchovne pôsobiť na páchateľa (prvok individuálnej prevencie) a odstrašujúco pôsobiť na ostatných členov spoločnosti ako potenciálnych páchateľov (prvok generálnej prevencie)[xxvi], nesmieme preceňovať efekt nápravy a odstrašenia samotným trestaním. V slovenskom kontexte sa podľa Strémyho zdá byť efektívnejšia viktimologická prevencia medzi menej skúsenými užívateľmi Internetu a podnikateľmi, aby zodpovedným dodržiavaním bezpečnostných štandardov nevytvárali alebo priamo zmenšovali priestor pre počítačovú kriminalitu[xxvii].

Osobitný význam má osobitná prevencia pri rizikových skupinách, ktoré sa môžu stať obeťami alebo páchateľmi počítačovej kriminality. V slovenských podmienkach sú podľa Strémyho rizikovou skupinou najmä mladí muži vo veku od 15 do 30 rokov, ktorí páchajú prevažnú väčšinu počítačových trestných činov[xxviii]. Okrem toho je podľa doc. JUDr. Miroslavy Vráblovej, PhD., z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity dôležité sústrediť sa na prevenciu kriminality pubescentnej a adolescentnej mládeže, ktorá z rôznych dôvodov patrí medzi častých páchateľov počítačovej kriminality, ale súčasne aj medzi najväčších konzumentov ilegálnych softvérových produktov[xxix]. Ak sa to podarí, potom štátne orgány Slovenskej republiky vrátane orgánov činných v trestnom konaní v praxi naplnia idealistické heslo príslušníkov Policajného zboru SR: Pomáhať a chrániť.



Zákon Národnej rady SR č. 300/2005 Z. z. o Trestnom zákone (Trestný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

STRÉMY, T. 2011. Počítačová kriminalita. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 245.    

STRÉMY, T. 2011. Počítačová kriminalita. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 241.      

DIANIŠKA, G. 2011. Predmet, miesto a úlohy kriminológie. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 17.      

DIANIŠKA, G. 2011. Predmet, miesto a úlohy kriminológie. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 16-17.        

DIANIŠKA, G. 2011. Predmet, miesto a úlohy kriminológie. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 17.        

STIFFEL, H. – KOČICA, J. a kol. 2009. Trestný zákon s komentárom. Bratislava: Iura Edition s.r.o., 2009, s. 8 – 9 a 127 – 128.

MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. 2011. Trestné právo hmotné. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 285 a s. 308 – 310.

ISBN: 978-80-7380-338-4.

Zákon Národnej rady SR č. 300/2005 Z. z. o Trestnom zákone (Trestný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (V pôvodnom znení).

Zákon Národnej rady SR č. 300/2005 Z. z. o Trestnom zákone (Trestný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady SR č. 300/2005 Z. z. o Trestnom zákone (Trestný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady SR č. 300/2005 Z. z. o Trestnom zákone (Trestný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

STIFFEL, H. – KOČICA, J. a kol. 2009. Trestný zákon s komentárom. Bratislava: Iura Edition s.r.o., 2009, s. 128 – 129.

Zákon Národnej rady SR č. 300/2005 Z. z. o Trestnom zákone (Trestný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

STIFFEL, H. – KOČICA, J. a kol. 2009. Trestný zákon s komentárom. Bratislava: Iura Edition s.r.o., 2009, s. 129.

Zákon Národnej rady SR č. 300/2005 Z. z. o Trestnom zákone (Trestný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

STIFFEL, H. – KOČICA, J. a kol. 2009. Trestný zákon s komentárom. Bratislava: Iura Edition s.r.o., 2009, s. 129.

STRÉMY, T. 2011. Počítačová kriminalita. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 240.  

MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. 2011. Trestné právo hmotné. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 308 – 310.

ISBN: 978-80-7380-338-4.

STRÉMY, T. 2011. Počítačová kriminalita. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 247 -248.    

Zákon Národnej rady č. 131/2001 Z. z. o Zákonníku práce (Zákonník práce) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady č. 131/2001 Z. z. o Zákonníku práce (Zákonník práce) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

Zákon Národnej rady č. 131/2001 Z. z. o Zákonníku práce (Zákonník práce) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

Zákon č. 40/1964 Zb. o Občianskom zákonníku (Občiansky zákonník) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.    

Zákon Národnej rady SR č. 300/2005 Z. z. o Trestnom zákone (Trestný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

STRÉMY, T. 2011. Prevencia kriminality. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 126.    

STRÉMY, T. 2011. Počítačová kriminalita. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 242 - 245.    

STRÉMY, T. 2011. Počítačová kriminalita. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 242 – 245.    

VRÁBLOVÁ, M. 2011. Kriminalita mládeže. In: DIANIŠKA, G. a kol. 2011. Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 262 – 265.