Judikát: Je možné domáhať sa neplatnosti súhlasného vyhlásenia o určení otcovstva k dieťaťu?

Ako postupoval biologický otec, ktorého o otcovstvo pripravilo súhlasné vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu urobené matkou s iným mužom..?

JUDr. Mária Dvončová 19. 03. 2019 4 min.

Dávame Vám do pozornosti zaujímavé uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017 sp. zn. 6 Cdo 224/2016, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR .

Skutkový stav

Otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené na základe druhej zákonnej domnienky. To znamená, že matka dieťaťa urobila spolu s otcom dieťaťa súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve k maloletému dieťaťu.

Následne však iný muž tvrdil, že je skutočným biologickým otcom dieťaťa a taktiež aj podal žalobu, ktorou sa domáhal neplatnosti daného súhlasného vyhlásenia o určení otcovstva. Okrem uvedeného žiadal i určenie, že on je otcom maloletého,  zverenie maloletého do osobnej výchovy matky, určenie výživného vo výške 100 eur mesačne a úpravu styku s maloletým.

Rozhodnutia súdov

Žalobca v súdnom konaní predovšetkým tvrdil, že

  • on je biologickým otcom maloletého

  • žalovaná mala vedomosť o jeho biologickom otcovstve

  • žalovaná a žalovaný 2/ neudržiavali intímny vzťah v rozhodnom období pre počatie dieťaťa.

Okresný súd predmetnú žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca síce osvedčil naliehavý právny záujem, avšak neboli preukázané jeho tvrdenia o neplatnosti právneho úkonu - súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve žalovaného k maloletému.

Poukázal na to, že žalovaná a žalovaný predložili písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že súhlasné vyhlásenie o otcovstve žalovaného 2/ k maloletému urobili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Samotné tvrdenie žalobcu, že je skutočným biologickým otcom dieťaťa, nedokazujú jeho otcovstvo k maloletému.

Súd taktiež odmietol vykonať navrhovaný dôkaz,  ktorý by preukázal biologické otcovstvo žalobcu k maloletému. Mal za to, že určenia otcovstva súdnou cestou je možné sa domáhať iba v prípade, že otcovstvo k dieťaťu nebolo určené prvou ani druhou zákonnou domnienkou.

Žalobca sa voči uvedenému rozsudku odvolal, avšak odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Uviedol, že „o právnom úkone, ktorým je súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve k maloletému dieťaťu, nie je možné riadne a zákonne rozhodnúť v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa Občianskeho súdneho poriadku, lebo platnosť tohto právneho úkonu je predmetom konania o zapretie otcovstva podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine, ktorý je špeciálnou právnou úpravou k Občianskemu súdnemu poriadku.“ (cit. z rozsudku).

Právna úprava určenia otcovstva

Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení („zákon o rodine“), ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine,  za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa § 92  zákona o rodine, súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.

Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR

  • NS SR mal za to, že v konaní pred odvolacím súdom aj pred súdom prvej inštancie došlo k zjavnému porušeniu kogentných procesných ustanovení a súčasne aj k porušenie ústavou zaručených procesných práv žalobcu.

  • Súd prvej inštancie mal riešiť otázku, či za situácie, keď žalovaná 1/ a žalovaný 2/ v čase urobenia právneho úkonu mali vedomosť o tom, že žalovaný 2/ nie je biologickým otcom maloletého, je tento právny úkon neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti vôle, resp. podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona.

  • Právna teória ani súdna prax nevylučujú možnosť domáhať sa v civilnom konaní určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, pokiaľ by neboli náležitosti vyhlásenia právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka splnené, resp. ak obaja vyhlasujúci rodičia vedeli, že muž, ktorý takéto vyhlásenie učinil, nie je jeho biologickým otcom.

  • Žalobca v právnom postavení domnelého otca nemá podľa zákona o rodine priamu možnosť zaprieť otcovstvo právneho otca, t. j. žalovaného 2/. V prípade konfliktu medzi právnym a biologickým otcom by ale nemala absentovať v právnej úprave možnosť nápravy takéhoto nežiaduceho stavu. Treba preto pripustiť na strane žalobcu možnosť domáhať sa na súde ochrany svojho práva žalobou o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu.

  • Keďže zákon o rodine otázku platnosti právnych úkonov, akým je aj súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve, neupravuje, je potrebné použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ( § 37 ods. 1, § 38 a § 39 ).

Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho súd ako i súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

Záver

Právny poriadok Slovenskej republiky nevylučuje možnosť, aby sa ten, kto o sebe tvrdí, že je biologickým otcom maloletého dieťaťa, domáhal určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine. V konaní má kľúčový význam najlepší záujem maloletého dieťaťa.