Judikát: Páchateľ násilného trestného činu v postavení poškodeného pri odškodnení

Možno sumu jednorazového finančného odškodnenia znížiť o podiel osoby, ktorá bola uznaná vinou zo spáchania predmetného násilného trestného činu? Aký je postup v prípade, ak páchateľ násilného trestného činu má súčasne postavenie poškodeného ako pozostalý manžel/ka?

Judikát: Páchateľ násilného trestného činu v postavení poškodeného pri odškodnení

Už trinásť rokov máme na Slovensku právny predpis upravujúci odškodnenie obetí násilných trestných činov. Účelom zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v platnom znení („zákon o odškodňovaní“) je poskytnúť jednorazové finančné odškodnenie osobám, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma na zdraví. Predmetný zákon pritom jasne ustanovuje, kto je poškodeným,  kto má právo na odškodnenie v prípade smrti poškodeného, v akom rozsahu a za akých podmienok.

Aký je však správny postup v prípade, ak manželka spáchala násilný trestný čin voči manželovi a on napokon zomrel? „Prepadne“ peňažná suma, ktorá by jej pôvodne patrila, v prospech štátu alebo sa pomerne rozdelí medzi ostatné pozostalé deti?

To sa dočítate sa v tomto článku, ktorým Vám priblížime rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017 sp. zn. 7 Cdo 152/2016 uverejnený i v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018.

Kto si môže uplatniť právo na odškodnenie?

V zmysle § 2 písm. a) zákona o odškodňovaní  je poškodeným osoba, ktorej bola v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví.

Vzhľadom na to, že odškodnenie je viazané na spôsobenú ujmu na zdraví v dôsledku spáchania trestného činu, môže dôjsť i k úmrtiu samotného poškodeného. Ak teda táto osoba v dôsledku trestného činu zomrela, je poškodeným, ktorý si môže uplatniť právo na odškodnenie pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť.

Ďalšie podmienky, ktoré musí poškodený splniť pre úspešné uplatnenie práva v zmysle vyššie uvedeného zákona sú:

  • musí byť občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu, alebo osoba bez štátnej príslušnosti

  • trvalý pobyt musí mať na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom

  • k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky

  • poškodenému nebola ujma na zdraví plne uhradená inak

  • poškodený nedal súhlas na trestné stíhanie podľa § 211 zákona č. 301/2005 Z.z.  v platnom znení („Trestný poriadok“)

  • poškodený nie je osobou, ktorá nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku

  • právoplatnosť:

  • rozsudku vydaného v trestnom konaní alebo trestného rozkazu, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, pričom bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví alebo

  • rozsudku, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak.

V zmysle § 5 ods. 1 tretia veta zákona o odškodnení, ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. 

Podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku, oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.

Súdne konanie – zníženie podielu v prípade ak je páchateľ trestného činu zároveň v postavení poškodeného

Skutkový stav a rozhodnutia súdov

Po spáchaní násilného trestného činu manžel zomrel. Obvinená a stíhaná zo spáchania predmetného skutku bola manželka. Dedičmi po zomretom boli ona a dve deti. Na základe žiadosti o odškodnenie Ministerstvo spravodlivosti SR vyplatilo pozostalým deťom každému po jednej tretine z nárokovateľného finančného odškodnenia s tým, že tretina pripadajúca pozostalej manželke nebola vyplatená nikomu. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (jedno z detí) domáhal, aby bola suma odškodnenia vyplatenia v polovici jemu a v polovici druhému pozostalému dieťaťu, jeho sestre. Súd prvej inštancie žalobu zamietol.  Krajský súd na základe podaného odvolania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie pričom uviedol, že suma odškodnenia v danej veci mala byť rovným dielom priznaná poškodeným, ktorými v danej veci je výlučne syn a dcéra nebohého, ktorí sú pozostalými po nebohom a súčasne neboli stíhaní ako obvinení v trestnom konaní vraždy ako pozostalá manželka, ich matka.

V dovolacom konaní Najvyšší súd SR skonštatoval, že záver odvolacieho súdu o tom, že celá suma odškodnenia sa má rozdeliť medzi poškodených, ktorými sú v danom prípade len dve pozostalé deti, je správny. Zákon o odškodnení vylučuje, aby akékoľvek oprávnenie poškodeného (nielen uplatnenie nároku na náhradu škody) mohol uplatňovať ten, kto je stíhaný ako spoluobvinený. Procesné postavenie poškodeného a obvineného v trestnom konaní je navzájom nezlučiteľné, keďže majú postavenie strán, ktoré stoja proti sebe (obvinený spáchaným skutkom spôsobil nejaký druh ujmy poškodenému).

Záver

Celkový rozsah odškodnenia stanovený v § 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi1 nemožno znížiť o podiel osoby, ktorá bola uznaná vinnou z predmetného trestného činu.