Dovolanie obvineného, mimoriadny opravný prostriedok

Najvyšší súd rozhodol vo veci dovolania obvineného tak, že jeho návrh zamietol. Pozrime sa prečo.

Dovolanie obvineného, mimoriadny opravný prostriedok

Najvyšší súd SR na neverejnom zasadnutí 12. augusta 2015 rozhodol v trestnej veci obvineného, v konaní o povolení obnovy, o dovolaní obvineného tak, že dovolanie obvineného odmietol.

V zmysle ustanovenia § 382 ods. 1 písm f) Trestného poriadku v platnom znení ("TP"), dovolací súd na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Cesta tejto právnej veci pred Najvyšší súd SR

Okresný súd Nitra vo svojom uznesení zamietol návrh na povolenie obnovy konania obvineného, nakoľko podľa zákonnej dikcie nezistil podmienky obnovy konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený sťažnosť na Krajský súd v Nitre, pričom aj tento súd túto zamietol.

Ako znela argumentácia obvineného?

Aj proti tomuto rozhodnutiu sa obvinený bránil prostredníctvom dovolania, v ktorom odkazoval na porušenie svojho práva na obhajobu. Okrem toho argumentoval, že mu bol uložený trest mimo zákonom vymedzenej trestnej sadzby. Rozhodnutie malo byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a nesprávnej aplikácii hmotnoprávneho ustanovenia. V dovolaní poukazoval na to, že v konaniach neboli vykonané výsluchy svedkov, ktoré mali preukázať nové skutočnosti. V konaní mala byť preskúmaná aj možnosť zníženia trestnej sadzby z dôvodu existenice prevažujúcich poľahčujúcich okolností, či mimoriadneho zníženia trestu, alebo iná kvalifikácia skutku. Navrhoval, aby Najvyšší súd vyslovil porušenie zákona uzneseniami súdov nižších stupňov, spolu so základnými zásadami trestného konania jeho neprospech, pričom rozhodnutia týchto súdov navrhoval zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na opätovné konanie v potrebnom rozsahu a následné rozhodnutie. Jeho obsahom bola aj žiadosť prerušiť výkon súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený druhostupňovým súdom.  Prokurátor navrhol dovolanie odmietnuť, pre jeho neprípustnosť.

Záver Najvyššieho súdu SR   

Dovolací súd v prvom rade preskúmal všetky formálne a obsahové náležitosti podaného dovolania. Konštatoval, že dovolanie bolo podané subjektom oprávneným, prostredníctvom právneho zástupcu, pri zachovaní zákonnej lehoty na jeho podanie a na príslušnom súde, avšak týmto rozhodnutím bolo napadnuté rozhodnutie, ako už autor v úvodne tohto príspevku citoval príslušné zákonné ustanovenie, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

V čom spočívala neprípustnosť dovolania?

Podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku je dovolanie prípustné proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo došlo k porušeniu ustanovení o konaní, ktoré tomuto predchádzalo. Zároveň uvedené musí byť dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 371 Trestného poriadku v platnom znení.[2]

Ďalej zákonodarca vymedzil, proti ktorým rozhodnutiam dovolanie nie je prípustné. Nakoľko v tejto právnej veci bolo napadnuté uznesenie Krajského súdu o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania a v zákone nie je obdobné rozhodnutie pre prípustnosť dovolania uvedené, súd konštatoval neprípustnosť dovolania a dovolanie obvineného odmietol. V závere svojho odôvodnenia Najvyšší súd konštatoval nasledovné:

„Neprípustnosť dovolania vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 262/2011 Z. z., ktorým sa doplnil Trestný poriadok. Táto novela rozšírila dôvody odmietnutia dovolania na neverejnom zasadnutí v zmysle ustanovenia § 382 Tr. por. o písm. f/. Dôvodová správa výslovne ako príklad odmietnutia z dôvodu neprípustnosti dovolania uvádza dovolanie podané proti rozhodnutiu o obnove konania.“ - z Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Tdo31/2015, z 12. augusta 2015.

  • Súvisiace právne predpisy:
    • zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon