Uloženie poriadkovej pokuty a povinnosť súdu

Môže rozhodnutie súdu bez náležitého odôvodnenia založiť porušenie základného ľudského práva garantovaného Ústavou ČR?

JUDr. Alexandra Podivinská 23. 09. 2015 3 min.

Podanou sťažnosťou sa sťažovateľ domáhal vydania rozhodnutia zo strany Ústavného súdu, v ktorom by konštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces zaručených Listinou základných práv a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj zrušenia rozhodnutia Vrchního súdu v Prahe. Tento súd ako odvolací preskúmaval rozhodnutie súdu prvého stupňa – Mestského súdu Praha, ktorým bola sťažovateľovi uložená poriadková pokuta vo výške 50.000,-Kč, pretože sa nepodrobil výsluchu, ku ktorého prevedeniu nebol podľa názoru súdu potrebný súhlas sťažovateľa.

Námietky sťažovateľa

Sťažovateľ s rozhodnutím o uložení poriadkovej pokuty nesúhlasil a namietal, že sa Vrchní súd v Prahe dopustil ústavnoprávneho pochybenia pri preskúmavaní uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bola sťažovateľovi uložená predmetná pokuta.

Namietal aj, že pre uloženie poriadkovej pokuty nebol daný dôvod, nakoľko mal zato, že odmietnutím vypovedať sa nedopustil konania, ktoré by hrubo sťažovalo postup konania v zmysle príslušných ustanovení OSŘ. Ďalej mal zato, že v konaní pred všeobecnými súdmi bola porušená aj zásada rovnosti, keď súd prvého stupňa trval na jeho výsluchu, ale výsluch osoby navrhovanej účastníkom konania zatiaľ vykonaný nebol. Na záver upozornil, že Vrchní soud v Prahe sa nezaoberal jeho odvolacou námietkou, v zmysle ktorej považoval výšku poriadkovej pokuty za neprimeranú a okrem toho nebola nijak odôvodnená. Bližšie nešpecifikovaný odkaz súdu prvého stupňa na majetkové pomery nepovažoval za dostatočné odôvodnenie a to so zreteľom na skutočnosť, že z uvedeného nebolo zrejmé či majetkové pomery mali mať vplyv aj na výšku pokuty, napriek tomu, že k pomerom sťažovatela nebolo vykonané žiadne dokazovanie.

Vyjadrenie Vrchného súdu Praha

Odvolací súd sa k sťažnosti vyjadril tak, že odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Toto označil sa postačujúce, aj keď stručné. Zo súdneho spisu tiež vyplýva, že jediné pochybenie prvostupňového súdu videl odvolací súd v tom, že sťažovateľovi uložil poriadkovú pokutu ako účastníkovi konania a nie ako štatutárnemu orgánu účastníka konania.

Hodnotenie ÚS ČR

Potom, ako ÚS ČR preskúmal napadnuté rozhodnutie, dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je dôvodná, avšak len ohľadne námiekty týkajúcej sa odôvodnenia výšky uloženej poriadkovej pokuty. Mal zato, že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie tejto povinnosti má zabezpečiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu (US 3664/14 z 1. septembra 2015). Ak v rozhodnutí odôvodnenie absentuje, zakladá to jeho nepreskúmateľnosť a protiústavnosť. Vo svojom odôvodnení odkázal aj na iné rozhodnutie ÚS ČR, podporujúce uvedený názor (PL ÚS 1/03 zo dňa 11. februára 2004). Zaoberal sa aj povahou rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že nakoľko rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty je spôsobilé zasiahnuť do práv účastníka konania, okrem uvedeného, v danom prípade bola sťažovateľovi uložená maximálna výška poriadkovej pokuty, preto sa na túto právnu vec vzťahujú požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie tieto nespĺňa. Za pochybenie Vešobecných súdov považoval ÚS ČR nasledovné:

„Z odůvodnění, že maximální výše pokuty byla zvolena “s ohledem na majetkové souvislosti projednávané věci“ neobsahuje relevantní informace, které by byli způsobilé zprostrědkovat úvahu soudu o výši pořádkové pokuty. Není tak např. Jasné, zda je tím mínena hodnota předmětu sporu či majetková situace stěžovatele. I kdyby však snad i bylo možno rozhodnout, která z práve zmíněných možností je pravdivá, není v odůvodnění nijak vyloženo, jaký vztah mezi výši uložené pokuty a zmíněnými majetkovými poměry panuje, ani proč bylo nutné uložit pořádkovou pokutu v maximální výši.“, (US 3664/14 z 1. septembra 2015).

Ostatné námietky sťažovateľa považoval za zjavne neopodstatnené, čo sa však týka vyššie uvedených záverov, rozhodnutia všeobecných súdov porušili právo sťažovateľa na spravodlivý proces v zmysle príslušných ustanovení Listiny a Dohovoru a preto ÚS ČR napadnuté rozhodnutie zrušil.