Zákaz zneužívania práva v rámci slobodného prístupu k informáciám

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. marca 2014, sp. zn. 3 Sži/4/2014 sa prelomovo judikovalo, že nie všetky žiadosti, ktoré orgány verejnej moci dostanú od žiadateľov sú oprávnené, resp. také, ktoré je orgán verejnej moci povinný vybaviť. 

slobdný prístup k informáciám slobdný prístup k informáciám - 4FreePhotos.com - Public domain and free photos

Aj toto je jedno z rozhodnutí, ktoré nepriamo donútilo Ministerstvo spravodlivosti k zostaveniu naozaj rozsiahlej novely tzv. infozákona, o ktorej základných zmenách sme písali v článku „Infozákon a jeho najdôležitejšie zmeny“.

Prečo bolo také rozhodnutie viac než potrebné?

V praxi sa často stávalo, že žiadatelia na základe § 3 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nezmyselne žiadali o sprístupnenie informácií od orgánov verejnej moci. Uvedené ustanovenia uvádzajú, že každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a tiež že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia vyžaduje. Práve toto spôsobilo, že mnoho žiadostí povinné orgány neprimerane až zbytočne zahlcovalo. Z tohto dôvodu bolo viac než potrebné, aby interpretácia daných ustanovení nebola len formálna, ba naopak, aby sledovala účel právnej normy.

Závery Najvyššieho súdu SR

V uvedenom rozsudku sa Najvyšší súd SR zaoberal prípadom, kedy žiadateľ žiadosťou zo dňa 15. 04. 2013 žiadal sprístupniť informácie na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to v neuveriteľných 57 bodoch! Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti (rozhodnutie č. Spr I 41/2013 zo dňa 03.06.2013).

Najvyšší súd konštatoval, že ,,zákon o slobode informácií neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva. Zákaz zneužívania výkonu práva je však jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré ústava implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Ústavné princípy predstavujú hodnotovú časť (background – pozadie) formálnej aplikácie práva, aj v prípadoch, keď sa zákon o tom osobitne nezmieňuje. Cieľom testu zneužitia práva je preskúmať, či formálnou aplikáciu zákona - postupom podľa dikcie zákona nedochádza k narušeniu ústavného pozadia právnej regulácie .... Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu ... Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom žiadostí, pretože sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku žiadosti vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu nezmyslených žiadostí."