Kedy mám nárok na odstupné?

Odstupné ako určitá finančná kompenzácia za to, že ste prišli o prácu vám patrí iba v určitých prípadoch. V dnešnom článku vám prinášame krátky náhľad na to, aké situácie vám tento nárok v zamestnaneckom pomere zakladajú.

Veronika Ocejáková 09. 06. 2020 5 min.

Nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

V prvom prípade ide o situáciu, kedy váš pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Nárok na odstupné budete mať v prípade, že sa zamestnávateľ zrušuje alebo, že sa zamestnávateľ premiestňuje a vy ako zamestnanec nesúhlasíte so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. Rovnako Vám tento nárok na odstupné bude patriť aj v prípade, ak na strane zamestnávateľa nastali určité organizačné zmeny a vy ste sa stali nadbytočným. Znamená to, že ak vám z vyššie menovaných dôvodov bola daná zamestnávateľom výpoveď, nárok na odstupné vám vznikne.

Nárok na odstupné pre nepriaznivý zdravotný stav

Druhý prípad, kedy máte nárok na odstupné je, ak ste ako zamestnanec stratil dlhodobú spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu pre nepriaznivý zdravotný stav, ktorý musí byť potvrdený lekárskym posudkom alebo ak v svojej pracovnej činnosti nemôžete pokračovať pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania.

Mám nárok na odstupné, keď pracovný pomer skončil dohodou?

Ak si kladiete túto otázku, tak áno, nárok na odstupné máte aj v prípade, že pracovný pomer skončil dohodou, avšak obdobne ako pri výpovedi iba za určitých okolností. To znamená, že ako dôvod ukončenia pracovného pomeru dohodou je uvedená jedna z vyššie spomenutých okolností -  zamestnávateľ sa zrušuje, zamestnávateľ sa premiestňuje a vy nesúhlasíte so zmenou dohodnutého miesta výkonu práca alebo trpíte dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, vďaka ktorému nemôžete vykonávať svoju prácu alebo vo svojej pracovnej činnosti nemôžete pokračovať pretože ste utrpeli pracovný úraz alebo trpíte chorobou z povolania.    

Príklad:

Zamestnancovi Petrovi zamestnávateľ po troch rokoch zamestnávania, v dôsledku epidémie Covid 19 oznámil, že by sa rád dohodol na skončení pracovného pomeru, pretože Peter má na starosti agendu, ktorá v dôsledku Covidu stagnuje. V samotnej Dohode o ukončení pracovného pomeru bude uvedené, že  zamestnávateľ a zamestnanec sa na konci tohto pracovného pomeru dohodli v dôsledku organizačnej zmeny, kedy došlo k vnútornej reorganizácii zapríčinenej nedostatkom práce. Petrovi vzniká nárok na odstupné a to v minimálnej výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Ak by nastala totožná situácia, Peter sa stal nadbytočným zamestnancom v dôsledku epidémie Covid 19, avšak  v tomto prípade zamestnávateľ ukončil pracovný pomer výpoveďou, tak Petrovi opäť tak vzniká nárok na odstupné, pretože výpoveď dostal z dôvodu organizačnej zmeny. Výška odstupného by bola vyrátaná podľa doby trvania pracovného pomeru, avšak narozdiel od prvého prípadu, kedy sa Peter so zamestnávateľom dohodol, by mu pri výpovedi zo zákona plynula aj výpovedná lehota. To znamená, že by mu zamestnávateľ v konečnom dôsledku vyplatil odmenu aj za mesiace, počas ktorých výpovedná doba plynula a následne aj odstupné. Z pohľadu zamestnávateľa je preto dohoda o skončení finančne výhodnejší spôsob.  

Kedy nárok na odstupné nevzniká?

Zákonník práce vymedzuje iba zákonné dôvody, kedy nárok na odstupné vzniká. Na základe toho môžeme vydedukovať, že v ostatných prípadoch, ktoré nie sú uvedené vyššie zamestnancovi nevzniká nárok na odstupné. Ak sa rozhodnete, že pracovný pomer ukončíte výpoveďou vy, tak nárok na odstupné Vám nevznikne a rovnako Vám nevznikne, ak si napr. pracovný úraz privodíte úmyselne. Zákonník práce však hovorí, že zamestnávateľ Vám odstupné môže (avšak nemusí) poskytnúť aj pri iných dôvodoch skončenia pracovného pomeru.

Od čoho záleží výška odstupného?

Výška odstupného je v Zákonníku práce vymedzená ako minimálna, čo znamená, že pre zamestnávateľa to je zákonný faktor, ktorý určuje dolnú hranicu, pod ktorú nesmie ísť.

Výška odstupného ďalej záleží od dvoch hlavných faktorov:

  1. Trvanie daného pracovného pomeru
  2. Spôsob skončenia pracovného pomeru (či ide o výpoveď alebo dohodu)

Výška odstupného pri výpovedi

  • Ak ste u zamestnávateľa pracovali aspoň 2 a menej ako 5 rokov, máte nárok na odstupné vo výške vášho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak ste u zamestnávateľa pracovali aspoň 5 a menej ako 10 rokov, máte nárok na odstupné vo výške dvojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak ste u zamestnávateľa pracovali aspoň 10 a menej ako 20 rokov, máte nárok na odstupné vo výške trojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak ste u zamestnávateľa pracovali viac ako 20 rokov, máte nárok na odstupné vo výške štvornásobku vášho priemerného mesačného zárobku.

Výška odstupného pri dohode o skončení pracovného pomeru

  • Ak ste u zamestnávateľa pracovali menej ako 2 roky, ale nie menej ako 1 rok, máte nárok na odstupné vo výške vášho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak ste u zamestnávateľa pracovali aspoň 2 a menej ako 5 rokov, máte nárok na odstupné vo výške dvojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak ste u zamestnávateľa pracovali aspoň 5 a menej ako 10 rokov, máte nárok na odstupné vo výške trojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak ste u zamestnávateľa pracovali aspoň 10 a menej ako 20 rokov, máte nárok na odstupné vo výške štvornásobku vášho priemerného mesačného zárobku.
  • Ak ste u zamestnávateľa pracovali aspoň 20 a viac rokov, máte nárok na odstupné vo výške päťnásobku vášho priemerného mesačného zárobku.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, v prípade, ak ste u svojho zamestnávateľa pracovali menej ako 1 rok, nárok na odstupné nemáte bez rozdielu na spôsobe ukončenia pracovnoprávneho vzťahu. Na záver je ešte dôležité spomenúť, že odstupné Vám zamestnávateľ musí poskytnúť po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ktorý je u zamestnávateľa určený na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. V prípade dohody o vyplatení odstupného odlišným spôsobom, má táto pred zákonnou úpravou prednosť.