Kedy môže mestský policajt vykonať tzv. „bezpečnostnú prehliadku“?

Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručená. Súkromie je sféra života človeka, do ktorej nemôže nikto zasahovať (ani štátne orgány) bez jeho súhlasu. Do tejto sféry spadajú informácie a veci, ktoré jednotlivec pred verejnosťou utajuje, teda má záujem, aby neboli verejne prístupné, pokiaľ sám neurobí inak. Obmedziť právo na súkromie a nedotknuteľnosť osoby možno len v prípadoch ustanovených zákonom. Takýmto zákonom je napríklad Trestný poriadok, zákon o Policajnom zbore, či zákon o obecnej polícii, ktoré vo svojich ustanoveniach upravujú inštitút tzv. bezpečnostnej prehliadky, ktorý je spôsobilý narušiť súkromie jednotlivca.

Kedy môže mestský policajt vykonať tzv. „bezpečnostnú prehliadku“?

Trestný poriadok predmetnú prehliadku upravuje v ustanovení § 99 ods. 4. Hoci je jej legálny názov „osobná prehliadka“, podľa judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky[1] je v praxi označené ustanovenie považované za bezpečnostnú prehliadku, a to vzhľadom na jej účel, ktorým nie je zaobstaranie veci dôležitej pre trestné konanie (ako to je v prípade osobnej prehliadky podľa ustanovenia § 99 ods. 3 Trestného poriadku), ale slúži na odvrátenie nebezpečenstva, ktoré neznesie odklad.

Bezpečnostná prehliadka je v zákone o Policajnom zbore upravená v ustanovení § 22 ods. 1 a v zákone o obecnej polícii v ustanovení § 8 ods. 1 písm. d). Nasledujúca časť článku v krátkosti poukáže na podmienky vykonania bezpečnostnej prehliadky príslušníkom Policajného zboru, a to za účelom komparácie výkonu tohto oprávnenia s oprávnením, ktoré zákon zveruje príslušníkom mestskej polície.

 

Štátna polícia a bezpečnostná prehliadka

Policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň (§ 14 ods. 5), a ak ju má, odňať ju. Takto definuje oprávnenie policajta na odňatie zbrane (vykonanie bezpečnostnej prehliadky) zákon o Policajnom zbore. Na prvý pohľad celkom jednoznačné oprávnenie, no v praxi spájané s mnohými nejasnosťami.

Vykonanie bezpečnostnej prehliadky sa de lege lata prísne viaže na jedinú podmienku, ktorou je vykonanie služobného zákroku. Bez vykonania služobného zákroku policajt nemôže pristúpiť k výkonu bezpečnostnej prehliadky.[2] Služobný zákrok je teda conditio sine qua non vykonania bezpečnostnej prehliadky.

Zákon o Policajnom zbore definuje služobný zákrok ako zákonom ustanovenú a v jeho medziach vykonávanú činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Policajt v službe je povinný v medziach zákona o Policajnom zbore vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.

Ak si uvedené zhrnieme, policajt (príslušník Policajného zboru) je oprávnený vykonať bezpečnostnú prehliadku za splnenia podmienky, že je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania, a zároveň, že policajt je v službe. V súvislosti s dôvodným podozrením uvádzame, že tu nestačí všeobecné, nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností[3]; judikatúra ESĽP dôvodné podozrenie vymedzuje ako existenciu takých faktov a informácií, ktoré sú spôsobilé presvedčiť aj objektívneho pozorovateľa.[4]

Ak je daný jeden z alternatívne uvedených predpokladov na vykonanie služobného zákroku a policajt je v službe, je povinný vykonať služobný zákrok. Táto služobná činnosť ho potom oprávňuje (nie je to už jeho povinnosť) vykonať bezpečnostnú prehliadku.

V tejto súvislosti si však dovolíme poukázať na to, že v prípade páchania trestnej činnosti nebude policajt oprávnený vykonať bezpečnostnú prehliadku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Pokiaľ osoba pácha trestný čin, policajt je povinný postupovať podľa ustanovení Trestného poriadku. Trestný poriadok je totižto lex specialis k zákonu o Policajnom zbore, pokiaľ ide o konkrétne podozrenie zo spáchania skutku, ktorý je trestným činom. Ak existuje podozrenie, v žiadnom prípade nesmú byť úkony vykonané inak ako pri rešpektovaní všetkých práv obhajoby, čo zaručuje len Trestný poriadok.[5] Vzhľadom na väčší objem práv zaručených Trestným poriadkom, oproti zákonu o Policajnom zbore, je preto v prípade konkrétneho podozrenia zo spáchania trestného činu potrebné postupovať vždy podľa Trestného poriadku.[6]

Príslušník Policajného zboru bude tak oprávnený vykonať bezpečnostnú prehliadku podľa zákona o Policajnom zbore v prípade páchania priestupku alebo dôvodného podozrenia z jeho páchania (napr. priestupky extrémizmu, priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu).

S prihliadnutím na legálnu definíciu služobného zákroku (ako činnosti, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd), na jeho vykonanie sa nebude v každom prípade vyžadovať páchanie protiprávnej činnosti (priestupku). Služobným zákrokom je totiž aj predvedenie osoby, ktoré zákon o Policajnom zbore používa na viacerých miestach, napr. v ustanovení § 17 ods. 2, § 17b ods. 1, § 18 ods. 3, nakoľko sa touto činnosťou bezprostredne zasahuje do základných práv osoby (osobná sloboda, sloboda pohybu). Aj v týchto prípadoch by bol príslušník Policajného zboru oprávnený vykonať bezpečnostnú prehliadku.

 

Mestská polícia a bezpečnostná prehliadka

Obecná, resp. mestská polícia predstavuje poriadkový útvar, ktorý je zriaďovaný mestom/obcou podľa ustanovenia § 19 zákona o obecnom zriadení v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii.

Mestská polícia pôsobí pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Jej miestna pôsobnosť je však obmedzená iba na územie tej obce, ktorá ju zriadila. Určitú výnimku predstavuje ustanovenie § 2a zákona o obecnej polícii, ktoré hovorí o tom, že obec, ktorá nezriadila obecnú políciu, môže uzavrieť písomnú zmluvu s inou obcou, ktorá zriadila obecnú políciu, podľa ktorej obecná polícia tejto obce bude vykonávať úlohy ustanovené zákonom aj na území obce, ktorá nezriadila obecnú políciu. Povedané inými slovami, obecná polícia mesta A môže vykonávať svoju pôsobnosť aj v obci B, a to za predpokladu, že tieto obce medzi sebou uzatvoria písomnú zmluvu s náležitosťami podľa zákona.

Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. Príslušníkom obecnej polície sa môže stať len bezúhonná osoba, staršia ako 21 rokov, ktorá je telesne, duševne a odborne spôsobilá na plnenie úloh obecnej polície.

Na plnenie úloh zákon príslušníkovi mestskej polície zveruje všeobecné (ustanovenie § 8 zákona o obecnej polícii) ako i osobitné oprávnenia (ustanovenie § 9 a nasl. zákona o obecnej polícii). Medzi všeobecné oprávnenia zaraďujeme aj právo mestského policajta vykonať bezpečnostnú prehliadku, ktoré je zakotvené, ako už bolo vyššie uvedené, v ustanovení § 8 ods. 1 písm. d) zákona o obecnej polícii. Podľa tohto ustanovenia je mestský policajt pri plnení úloh (ustanovenie § 3 zákona o obecnej polícii) oprávnený presvedčiť sa, či ten, koho zadržiavajú, nie je ozbrojený alebo či nemá pri sebe inú vec, ktorou by mohol ohroziť život alebo zdravie, prípadne takú vec odobrať; odobratú vec alebo zbraň odovzdá najbližšiemu útvaru Policajného zboru spolu so zadržanou osobou.

Podmienkou na vykonanie bezpečnostnej prehliadky v prípade mestského policajta je teda zadržanie osoby. Príslušník mestskej polície je v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c) zákona o obecnej polícii oprávnený zadržať osobu, pokiaľ je táto pristihnutá pri páchaní alebo bezprostredne po spáchaní trestného činu. Zadržaním sa má na mysli trestnoprocesný úkon vykonaný podľa ustanovenia § 85 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého môže osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, obmedziť ktokoľvek (teda aj mestský policajt), ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.[7]

 

Ak si porovnáme oprávnenie štátneho a mestského policajta na vykonanie bezpečnostnej prehliadky, dospejeme k záveru, že kým štátny policajt môže bezpečnostnú prehliadku podľa zákona o Policajnom zbore osobe vykonať v prípade páchania priestupku alebo dôvodného podozrenia z jeho páchania, mestský policajt tak môže urobiť len v prípade, ak zadržal osobu pristihnutú pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po jeho spáchaní.

 

Mestský policajt teda nebude oprávnený vykonať bezpečnostnú prehliadku osobe, ktorá bola pristihnutá pri páchaní priestupku. Nebude tak oprávnený urobiť ani v prípade predvedenia osoby podľa ustanovenia § 9 ods. 2[8], ustanovenia § 10 ods. 2[9] alebo ustanovenia § 10a ods. 1[10] zákona o obecnej polícii.

 

Český zákon o obecní policii (zákon č. 553/1991 Sb.) predmetné oprávnenie upravuje nasledovne: „Strážník je oprávněn přesvědčit se, zda osoba, kterou (i) předvádí nebo (ii) omezuje na osobní svobodě nebo (iii) proti které směřuje zákrok z důvodu jejího agresivního chování, nemá u sebe zbraň, a tuto odebrat.“

 

Táto konštrukcia oprávnenia odňať zbraň (t. j. bezpečnostnej prehliadky) sa javí ako vhodnejšia a primeraná, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že mestskí policajti sa tiež podieľajú na plnení niektorých úloh pri zabezpečovaní verejného poriadku, pričom pri plnení týchto úloh sa môžu stretnúť aj s agresívnymi, ovplyvnenými alkoholom alebo ozbrojenými jedincami.

 

Poznámky pod čiarou:

[1] Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.05.2015, sp. zn. 3 Tdo 18/2015

[2] Pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2010, sp. zn. 5 Tdo 47/2010 alebo Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2009, sp. zn. 3 Toš 7/2008

[3] Uznesenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 10.10.2011, sp. zn. IV Pz 127/11

[4] Rozsudok ESĽP vo veci Fox, Campbell a Hartley proti Veľkej Británii z roku 1990

[5] TIMÁR, T.: Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby). Dostupné na: [online].[cit.04.04.2018]. http://www.pravnelisty.sk/clanky/a96-zakonnost-dokazov-a-procesu-dokazovania-trestnych-cinov-s-drogovym-prvkom-z-pohladu-obhajoby

[6] Zjednocujúce stanovisko Krajskej prokuratúry v Bratislave - dostupné na [online].[cit.04.04.2018]. http://www.pravnelisty.sk/clanky/a142-zjednocujuce-usmernenie-krajskej-prokuratury-ohladne-vyuzitelnosti-dokazov-ziskanych-podla-zakona-o-policajnom-zbore

[7] Aj zákon o obecnej polícii v ustanovení § 8 ods. 1 písm. c) a d) odkazuje na ustanovenie § 76 ods. 2 predchádzajúceho Trestného poriadku (t. j. zákona č. 141/1961 Zb.).

[8] Ak odmietne osoba uvedená v odseku 1 preukázať svoju totožnosť alebo ak ju nemôže preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej totožnosti, je príslušník obecnej polície oprávnený predviesť takúto osobu na útvar obecnej polície za účelom zistenia jej totožnosti.

[9] Ak osoba bez ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov výzve podľa odseku 1 nevyhovie a na objasnenie priestupku je podanie vysvetlenia nevyhnutné, môže ju príslušník obecnej polície predviesť na útvar obecnej polície na účel podania vysvetlenia. Na účel predvedenia môže príslušník obecnej polície, ak je to nevyhnutné, použiť aj donucovacie prostriedky.

[10] Príslušník obecnej polície je oprávnený predviesť osobu na základe dožiadania súdu podľa osobitného predpisu.