Konferencia na vysokej úrovni „Pokračujúca reforma systému Európskeho dohovoru o ľudských právach

​V dňoch 11. – 13. apríla 2018 sa v Kodani uskutočnila Konferencia na vysokej úrovni, ktorá sa týkala pokračujúcej reformy systému Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).

Konferencia na vysokej úrovni „Pokračujúca reforma systému Európskeho dohovoru o ľudských právach

Zúčastnili sa na nej delegácie zo všetkých 47 členských štátov Rady Európy, ako aj generálny tajomník Rady Európy Thorbjørn Jagland, predseda Európskeho súdu pre ľudské práva Guido Raimondi a predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Michele Nicoletti. Na konferencii bola prijatá deklarácia, ktorá nadväzuje na predchádzajúce politické deklarácie prijaté v Interlakene, Izmire, Brightone a Bruseli.  Ako vedúca slovenskej delegácie sa na podujatí zúčastnila  štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Monika Jankovská, ktorú sprevádzala zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková a veľvyslanec Slovenskej republiky v Dánskom kráľovstve Boris Gandel.

 

​Generálny tajomník Rady Európy Thorbjørn Jagland sa vo svojom prejave zameral na pokrok dosiahnutý reformným procesom, ktorý sa začal v Interlakene, ako aj zostávajúce výzvy. Poukázal na zníženie počtu nevybavených sťažností na Európskom súde pre ľudské práva  (ďalej len „Súd“) z 152 000 v roku 2011 na 56 000 v minulom roku. Došlo tiež k zníženiu počtu prípadov pred Výborom ministrov Rady Európy (v súvislosti s jeho právomocou dohliadať nad výkonom rozsudkov) z 10 000 v roku 2016 na 7 500 v roku 2017, vďaka snahám o zabezpečenie dialógu medzi Výborom ministrov Rady Európy a vnútroštátnymi orgánmi, ako aj riešeniu štrukturálnych problémov a zavádzaniu účinných prostriedkov nápravy v členských štátoch. Poukázal však na oblasti, ktoré je potrebné ďalej vylepšovať, najmä pokiaľ ide o posilnenie autority Súdu, jeho sudcov a judikatúry. Je potrebné posilniť spoluprácu Súdu a členských štátov napr. prostredníctvom justičného dialógu, stanovísk a intervencií tretej strany a kontaktom medzi kanceláriou  Súdu, oddelením pre výkon rozsudkov a zástupcami vlád členských štátov. Ďalej poukázal na potrebu pomôcť členským štátom pri implementácii rozsudkov Súdu, keďže najväčším problém vidí v tom, že  štáty stále majú často zákony alebo prax, ktorá nie je v súlade s Dohovorom, alebo príliš pomaly implementujú rozsudky Súdu.

Ďalšie informácie sú dostupné aj TU.

Predseda súdu Guido Raimondi vo svojom prejave charakterizoval pripravenú deklaráciu ako dokument politický (rešpektovanie Súdu, systému Dohovoru a práva na individuálnu sťažnosť), praktický (uznanie dôležitosti dostatočného rozpočtu, aby Súd mohol riadne robiť svoju prácu a menovania sudcov najvyššej kvality, aby sa zabezpečila dlhodobá účinnosť systému) a dynamický (väčšie zapojenie štátov prostredníctvom účinnej implementácie Dohovoru na vnútroštátnej úrovni a systematického výkonu rozsudkov Súdu). Poukázal na úspešné využite nástrojov ustanovených Protokolom č. 14 a pokračovanie v rozvoji nových pracovných metód Súdu. Ďalej poukázal na podporu iniciatívy Súdu na zlepšenie justičného dialógu prostredníctvom siete vyšších súdov (the Superior Courts Network), ktorá vznikla v roku 2015 a v súčasnosti je v nej 67 členských súdov z 35 štátov. Ďalší spôsob spolupráce medzi národnou a európskou úrovňou je  prostredníctvom zvýšenej intervencie členských štátov ako tretích strán, najmä v prípadoch pred veľkou komorou. Súd bude preto skúmať spôsoby, ako podporiť tieto požiadavky na zlepšenie dialógu a výmenu informácií. Ďalej predseda Súdu spomenul prípravy Súdu na žiadosti o poradné stanovisko, ktoré bude možné podať po nadobudnutí účinnosti Protokolu č. 16. Táto nová právomoc Súdu je zameraná na podporu dialógu medzi súdmi a posilnenie vnútroštátnej implementácie Dohovoru v súlade s princípom subsidiarity. Predseda Súdu tiež zdôraznil základný princíp súdnej nezávislosti a potrebu rešpektovať autoritu súdnictva. Pre členské štáty je otvorená možnosť diskutovať o vývoji judikatúry Súdu, musia to však robiť spôsobom, ktorý plne rešpektuje nezávislosť Súdu a záväzný charakter jeho rozsudkov.

Ďalšie informácie sú dostupné aj TU.

Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Monika Jankovská vo svojom prejave okrem iného uviedla, že zmluvné strany majú primárnu zodpovednosť za účinnú implementáciu Dohovoru na vnútroštátnej úrovni. Slovenská republika pripisuje uvedenému mimoriadnu dôležitosť, o čom svedčí aj skutočnosť, že nie je štátom, ktorý by mimoriadne zaťažoval Súd alebo Výbor ministrov Rady Európy v súvislosti s jeho právomocou dohliadať nad výkonom rozsudkov. Ďalej uviedla, že Slovenská republika víta časť deklarácie, ktorá volá po potrebe jasnosti a konzistentnosti rozsudkov Súdu, pretože len naplnenie týchto požiadaviek zabezpečí ich rýchly výkon a akceptáciu zo strany vnútroštátnych orgánov, sťažovateľov, ako aj širokej verejnosti. Upozornila na potrebu konzistentnej a včasnej aplikácie pravidla 47 Rokovacieho poriadku a pokiaľ ide o posudzovanie podmienok prijateľnosti, uvítala pozitívne zmeny v súvislosti s odôvodňovaním rozhodnutí samosudcu. Ďalej vyjadrila porozumenie a podporu snahe Súdu hľadať cesty, ako sa vyrovnať s obrovským počtom nerozhodnutých vecí. Poukázala však na to, že podľa nášho názoru by mal Súd skúmať rozšírené možnosti využitia Protokolu č. 14 po súhlase zmluvných strán. V tejto súvislosti vyjadrila pochybnosti, či pri jeho ratifikácii bolo zámerom štátov, aby o najzávažnejších porušeniach Dohovoru, skutkovo a právne zložitých prípadoch, či citlivých morálnych a etických otázkach systematicky rozhodovali výbory troch sudcov a či takéto zmeny neohrozia konzistentnosť judikatúry Súdu. Na záver vyjadrila úctu k práci  všetkých sudcov Súdu.

Zdroj: MS SR