Osobný bankrot ako cesta z dlhov?

Osobný bankrot, označovaný aj ako oddlženie, je inštitút slúžiaci dlžníkovi na to, aby sa mohol zákonnou cestou pod dozorom súdu zbaviť svojich dlhov v prípade, ak sa dostane do finančných problémov. Právna úprava oddlženia je obsiahnutá v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), konkrétne v § 166 až § 171, ktorý upravuje problematiku konkurzov, reštrukturalizácií a ďalšie súvisiace otázky.

Mgr. Anton Ukropec 24. 06. 2013 4 min.

Prípustnosť oddlženia

Aby sa mohol dlžník zbaviť svojich dlhov prostredníctvom oddlženia musia byť splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti tohto inštitútu. V opačnom prípade oddlženie nie je možné. Prípustnosť oddlženia je v tomto smere vymedzená zákonom pozitívne ako aj negatívne.

Oddlženie je prípustné len v prípade, ak ide o fyzickú osobu, pričom o možnosti oddlženia súd dlžníka v zmysle § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii („ZoKR“) primerane poučí. Súd o oddlžení nerozhoduje z úradnej povinnosti (ex offo), ale vyžaduje sa podanie návrhu. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu je len samotný dlžník, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 167 ZoKR. Ten môže podať návrh iba v dvoch zákonom prípustných časových situáciách, a to buď spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania, najneskôr však do zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu už dlžník toto právo využiť nemôže. Obligatórne je prípustnosť oddlženia zo zákona vylúčená, ak na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz, ktorý bol následne zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka nebol postačujúci ani na úhradu pohľadávok proti podstate.[1]

Ďalšou podmienkou oddlženia je splnenie všetkých náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať. Tými sú samozrejme všeobecné náležitosti návrhu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ako aj osobitná náležitosť, ktorou je odôvodnenie vyjadrujúce poctivý zámer dlžníka smerujúci k uspokojeniu svojich veriteľov za vynaloženia primeraného úsilia na splnenie tohto cieľa.[2] ZoKR pojem poctivý zámer dlžníka nedefinuje a vzhľadom na to, že ide o neurčitý právny pojem jeho obsah bude determinovaný rozhodovacou činnosťou súdu v konkrétnom prípade. Uvedená osobitná náležitosť má predstavovať prevenciu proti možnému zneužívaniu oddlženia. Podľa súčasnej judikatúry o nepoctivý zámer dlžníka pôjde napríklad v prípade, ak dlžník v krátkom čase pred podaním návrhu na oddlženie prevedie svoj majetok na iného (spravidla pôjde o blízku osobu dlžníka), v dôsledku čoho dôjde k zníženiu možného uspokojenia veriteľov dlžníka. Ak sa však prevodom majetku dlžník snaží získať určitý zdroj príjmov, vtedy už o nepoctivom zámere nemožno hovoriť.[3] Na rozdiel od nášho ZoKR, český insolvenčný zákon v § 395 ods. 3 demonštratívne uvádza okolnosti, z ktorých možno odvodzovať nepoctivosť zámeru dlžníka. Ide o právoplatné odsúdenie za majetkový trestný čin alebo hospodársky trestný čin za posledných 5 rokov alebo ak v predchádzajúcich 5 rokoch prebiehalo na majetok tohto dlžníka konkurzné konanie.[4]

Ak aj sú splnené všetky zákonné podmienky podania návrhu na oddlženie, dlžník musí stále dbať na to, aby počas konkurzného konania dodržiaval všetky povinnosti ustanovené ZoKR, nakoľko súd pri rozhodovaní o tom, či oddlženie povolí prihliada práve na túto skutočnosť. Medzi takéto povinnosti patrí napríklad povinnosť dlžníka v predĺžení podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonom stanovenej lehote. Inou povinnosťou je poskytovanie potrebnej súčinnosti správcovi počas konkurzného konania. Okamih rozhodovania o tejto otázke sa viaže na zrušenie konkurzu, pričom súd je povinný rozhodnúť bez zbytočného odkladu.[5]

Súd rozhoduje o oddlžení formou uznesenia. Uznesenie o povolení oddlženia musí obsahovať 3 nasledovné náležitosti:

  1. Určenie správcu,
  2. Vymedzenie rozsahu právnych úkonov, na uskutočnenie ktorých sa vyžaduje súhlas správcu,
  3. Sumu, ktorú je dlžník povinný poukazovať správcovi ku koncu skúšobného roka (táto suma slúži na uspokojovanie pohľadávok veriteľov dlžníka).[6]

Účinky oddlženia

V prípade, ak súd povolil oddlženie, v rámci skúšobného obdobia dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktoré neboli uspokojené v konkurze. Tieto pohľadávky možno uspokojovať len podľa príslušných ustanovení ZoKR. Počas skúšobného obdobia má správca rovnaké práva ako správca v konkurznom konaní. Dôležitou skutočnosťou je, že v priebehu skúšobného obdobia nemôže prebiehať na majetok dlžníka zároveň exekučné konanie.[7]

O oddlžení súd rozhodne po uplynutí skúšobného obdobia. Súd v tomto prípade koná z vlastnej iniciatívy, teda aj bez návrhu. O tejto skutočnosti musí informovať správcu a dlžníka, ktorým je povinný uznesenie o oddlžení doručiť. Uznesenie o oddlžení je súd taktiež povinný bezodkladne po nadobudnutí jeho právoplatnosti zverejniť v Obchodnom vestníku, v dôsledku čoho dochádza k skončeniu skúšobného obdobia a zaniká aj funkcia správcu. Pohľadávky neuspokojené v konkurze a pohľadávky, ktoré neboli uspokojené ani v skúšobnom období nemožno po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku vymáhať súdnou cestou a stávajú sa z nich iba naturálne obligácie.[8]


[1] § 166 ods. 1 ZoKR
[2] § 167 ods. 1 ZoKR
[3] KRHUT, R. 2012. Poctivý záměr v oddlužení. IN Bulletin advokacie. Dostupné na: http://www.bulletin-advokacie.cz/poctivy-zamer-v-oddluzeni
[4] Zákon č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov
[5] § 167 ods. 2 ZoKR
[6] § 167 ZoKR
[7] § 169 ZoKR
[8] § 171 ods. 2 ZoKR