Kto zodpovedá za odškodnenie pri pochybení proti advokátovi v disciplinárnom konaní?

Ústavný súd ČR rozhodoval vo veci, ktorá sa týkala odškodnenia advokáta pre pochybenie v rámci vedeného disciplinárneho konania. Zaoberal sa aj otázkou zodpovednosti za toto pochybenie a otázkou aktívnej vecnej legitimácie, s čím súvisela aj úspešnosť ústavnej sťažnosti. Pozrieme sa na to, ako sa Ústavný súd ČR vysporiadal s týmito otázkami a zároveň sa budeme venovať aj odpovedi na otázku, či je takýto judikát možné aplikovať aj v našich podmienkach.

Kto zodpovedá za odškodnenie pri pochybení proti advokátovi v disciplinárnom konaní?

Skutkový stav

Sťažovateľom bol advokát, voči ktorému bolo vedené viac ako tri roky disciplinárne konanie. Napokon však disciplinárny senát Českej advokátskej komory (ďalej len „ČAK“) sťažovateľa zbavil disciplinárnej žaloby, keďže bolo preukázané, že disciplinárny skutok sa nestal. V konaní pred všeobecnými súdmi sa sťažovateľ domáhal zaplatenia čiastky 365.920 Kč voči Českej republike titulom náhrady škody za nesprávne rozhodnutie. Tvrdil, že bolo voči nemu vedené disciplinárne konanie nezákonne, neprimerane dlhý čas. Žalovaná suma zahŕňala aj náhradu vynaložených nákladov na právne zastúpenie. Odkazoval pritom na zákon č. 82/1998 Sb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“). V konaní pred súdmi prvej a druhej inštancie mal sťažovateľ čiastočný úspech. Najvyšší súd ČR ale jeho žalobu zamietol. Vo svojom odôvodnení uviedol, že aj keď disciplinárne konanie vedené ČAK proti advokátovi možno považovať za výkon verejnej moci, ktorý je síce spôsobilý založiť zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona o zodpovednosti za škodu, nemôže ale založiť zodpovednosť štátu podľa tohto zákona na základe analógie s trestným stíhaním. (Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. IV. ÚS 3638/15, zo dňa 28.4.2017)

Sťažnosť

Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť proti rozsudku mestského súdu a najvyššieho súdu, pretože mal za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, právo na náhradu škody a rovnosť účastníkov, zaručených Listinou základných práv a slobôd. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa zamietol a to napriek tomu, že postupom súdu došlo k hrubému porušeniu „podústavného“ práva s určitým presahom aj do roviny ústavnej. Uviedol ale, že zásah do základných práv sťažovateľa je  malej intenzity a zároveň zrušenie rozhodnutí by nemalo za následok zlepšenie situácie sťažovateľa, pretože sťažovateľ žaloval nesprávny subjekt.

Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu ČR

Ústavný súd ČR dospel k záveru, že výklad, ktorý vykonal Najvyšší súd ČR nie je ústavne konformný. Podľa jeho názoru v prejednávanom prípade nebolo možné ČAK považovať za právnickú osobu, ktorá vykonávala štátnu správu, ktorá jej bola zverená zákonom alebo na základe zákona v zmysle príslušného ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu. Uviedol aj nasledovné:

  • „Při výkonu kárné pravomoci totiž ČAK nevykonává státní správu, neboť jí nebyla zák. č. 85/1996 Sb., o advokacii, ani jiným právním předpisem svěřena. Správný je sice závěr, že kárné řízení lze považovat za výkon veřejné moci, jelikož se však nejedná o výkon státní správy, ale o výkon decentralizované veřejné správy – profesní samosprávy, odpovědnost za škodu podle zák. č. 82/1998 Sb. nelze uplatňovat, neboť ji neupravuje. Pokud jde o výkon samosprávy, tento zákon reguluje jen odpovědnost územních samosprávných korporací. V souzené věci tedy není dána odpovědnost státu, ale samotné samosprávné korporace – ČAK.“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. IV. ÚS 3638/15, zo dňa 28.4.2017)

Slovenská právna úprava

Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení upravuje orgány, ktoré konajú v mene štátu. Toto ustanovenie neobsahuje subjekt, akým je Slovenská advokátska komora. Slovenská advokátska komora je nezávislá samosprávna stavovská organizácia. V súvislosti s uvedeným možno konštatovať, že dotknutý judikát je aplikovateľný rovnako v našich podmienkach. 

  • Súvisiace právne predpisy:
    • ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky