Legislatívne správy: september vydanie 1.

Na naštartovanie entuziazmu do prvého septembrového týždňa vám prinášame špeciálne vydanie vášho zdroja legislatívnych noviniek. Okrem návrhov nových pamätných dní a riešenia nefunkčnej ochrany pred odpočúvaním vám prinášame prehľad potratových zákonov, ktoré boli do minulého týždňa doručené Národnej rade. To, že sa je túto jeseň na čo tešiť aj v legislatívnej oblasti vás presvedčí dnešný Legal shot.

Martina Rievajová 28. 08. 2019 5 min.

Nové pamätné dni

Posledný týždeň bol Národnej rade predložený návrh zákona, na základe ktorého by sa do zoznamu pamätných dní na Slovensku mali zaradiť ďalšie dva dátumy. Tieto dva dni by mali primäť občanov SR pripomenúť si 23 rokov okupácie Česko-Slovenska.

Ide o dni 21.6. a 21.8.. Prvý z vymenovaných dní reprezentuje Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991, a dátum 21.8. symbolizuje Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Predkladatelia odôvodňujú potrebu zavedenia týchto pamätných dní práve tým, že v prvých týždňoch okupácie, ktorá sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a ich kriminálnych činov, pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česko-Slovenska, z čoho 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo zo Slovenska pochádzalo.

Straty na životoch a nevyčísliteľná morálna ujma, ktorú uvádzajú navrhovatelia v dôvodovej správe by mala byť dôvodom na pripísanie týchto dní do zoznamu pamätných dní v slovenských kalendároch. Navrhovatelia predpokladajú účinnosť návrhu zákona na 1.1.2020.

Riešenie nefunkčnej ochrany pred odpočúvaním

Jednou z poistiek proti neoprávnenému odpočúvaniu by v podmienkach Slovenskej republiky mala byť Komisia na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov, ktorú by mali tvoriť členovia volení Národnou radou, Osobitným kontrolným výborom Národnej rady Slovenskej republiky ( NR SR) na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitným kontrolným výborom NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť.

 V súčasnosti takáto Komisia, ktorá by mala zabraňovať odpočúvaniu nefunguje, resp. posedné tri roky si neplní svoje funkcie, keďže výbory nenominovali členov, a teda komisia nemohla byť zriadená. Z týchto dôvodov poslanci NRSR navrhujú novelu zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technickým prostriedkov ( zákon o ochrane pred odpočúvaním).

 Podľa návrhu by sa komisia mala vytvoriť tak, že by pozostávala z týchto členov:

  1. predseda a podpredseda Osobitným kontrolným výborom Národnej rady Slovenskej republiky ( NR SR) na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby,
  2. predseda a podpredseda Osobitný kontrolný Výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva,
  3. predseda a podpredseda Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu,
  4. predseda a podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Členovia by teda neboli samostatne volení, ale kreovaní priamo voľbou predsedov a podpredsedov príslušných výborov. Navrhovatelia plánujú účinnosť tohto zákona na 1.1.2020.

 To najdôležitejšie z potratových zákonov

To, že sú interupcie v tomto období obzvlášť populárnou témou svedčí aj fakt, že v uplynulých týždňoch bolo NR SR doručených hneď niekoľko noviel zákona o umelom prerušení tehotenstva, teda potratových zákonov. V nasledujúcich vetách nájdete krátky sumár zmien, ktoré konkrétni navrhovatelia nimi navrhujú.

Prvým z nich je návrh poslanca NR SR Richarda Vašečku, ktorý v rámci svojho návrhu potratového zákona  uvádza, že jeho novela je krokom vpred v oblasti ochrany nenarodených detí a ich matiek pred umelými potratmi, ktoré nie sú motivované závažnými dôvodmi. Predkladateľ svojim návrhom okresáva a bližšie špecifikuje podmienky, za ktorých splnenia môže žena podstúpiť interrupciu.

Podľa tohto návrhu je možné tehotenstvo na žiadosť matky prerušiť, pokiaľ:

  1. je to nevyhnutné pre záchranu života matky,
  2. je to nevyhnutné pre zabránenie trvalého a vážneho poškodenia zdravia matky,
  3. ak dieťa vzniklo v dôsledku trestného činu a tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov,
  4. ak nenarodené dieťa trpí ťažkým poškodením alebo poškodením, pre ktoré nebude schopné života, a tehotenstvo nepresahuje 24 týždňov.

Návrh teda neumožňuje žene požiadať o prerušenie tehotenstva z iných ako uvedených dôvodov, ide preto o výrazný odklon od súčasnej legislatívy, ktorá umožňuje interupciu na požiadanie ženy do 12 týždňa tehotenstva bez udania špecifického dôvodu.

Druhým návrhom, je novela potratového zákona z pera poslancov NR SR Milana Krajniaka a Jozefa Lukáča. Podľa ich návrhu by malo dôjsť k skráteniu doby trvania tehotenstva, počas ktorej možno pristúpiť k umelému prerušeniu tehotenstva. Ide o skrátenie zo súčasných 12 týždňov na 7 týždňov, teda takmer na polovicu. Navrhovatelia nedefinovali špecifické dôvody ukončenia tehotnosti, a tak by to ostávalo na rozhodnutí matky.

Tretí návrh predložili poslanci NR SR za stranu Kotleba- Ľudová strana Naše Slovensko. Podľa tohto návrhu sa nezasiahne do rozmedzia dôvodov, na základe ktorých sa môže žena rozhodnúť pre prerušenie tehotenstva, avšak skracuje sa doba, počas ktorej môže žena požiadať o interupciu. Podľa novely sa doba na podanie žiadosti skracuje z 12 týždňov na 8 týždňov, teda na dva mesiace. Novela uvádza aj obmedzenie a to, že žiadosť o prerušenie tehotenstva nesmie podať cudzinka.

Posledným z návrhov potratových zákonov je návrh, ktorý predkladajú poslanci NR SR za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO). Tento návrh neustanovuje obmedzenia, čo sa týka žiadosti o ukončenie tehotenstva, uvádza však konkrétne opatrenia, ktorými plánujú navrhovatelia počet interupcií znížiť.

Jedná sa o tieto opatrenia:

  1. žene, ktorá požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa prizná nárok na nemocenské už od 21. týždňa tehotenstva,
  2. v prípade utajeného pôrodu bude mať novorodenec možnosť nadviazať osobný kontakt s osvojiteľmi hneď po pôrode,
  3. ak súd rozhodne, že dieťa by malo byť umiestnené do náhradnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí, ak je to možné, prednostne zveriť dočasnú starostlivosť tohto dieťaťa žiadateľom na osvojenie podľa poradia v zozname žiadateľov,
  4. aktualizácia textu poučenia, ktoré lekári predkladajú ženám plánujúcim interrupciu,
  5. zavedenie úhrady sa interupciu v prípade, ak je jediným dôvodom vek ženy nad 40 rokov, teda toto nebude financované z verejného zdravotného poistenia.

Ako sa k problematike interupcií postaví NR SR budeme sledovať  na septembrových rokovaniach a o novinkách vás budeme informovať v ďalších vydaniach Legal shot-u.