Legislatívne správy: január 1. vydanie

Po sviatkoch sme tu opäť s aktuálnym výberom legislatívnych noviniek, o ktorých sa bude na hradnom vŕšku rokovať už o pár dní. Ako chrániť učiteľov pred šikanou zo strany kolegov či zamestnávateľa? Budú môcť ísť otcovia-policajti či hasiči na materskú? Budeme môcť na titulkách časopisov vidieť tváre sudcov? Aj tieto témy sú predmetom dnešného Legal shot-u, vášho zdroja právnych noviniek.

Martina Rievajová 07. 01. 2020 4 min.

Policajti a vojaci na materskej

V novom roku sa bude rokovať aj o návrhu novely zákona o sociálnom poistení policajtov a vojakov, keďže v dôsledku zmeny zákona o sociálnom poistení sa policajti a vojaci stali z hľadiska sociálneho poistenia znevýhodnení.

Zatiaľ čo výška materského sa kvôli možnostiam slovenskej ekonomiky nedávno zvyšovala na 75% denného vymeriavacieho základu z pôvodných 70%, tak v prípade povolaní, akými sú napríklad policajti, ale aj príslušníci hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu, a ďalších, k takejto pozitívnej zmene nedošlo.

Toto znevýhodnenie sa navrhovatelia novely rozhodli zmeniť práve uzákonením zvýšeného materského aj pre zmienené povolania. V prípade schválenia tohto návrhu by zhodne, teda vo výške 75% čistého služobného platu, mali mať stanovené materské aj policajti či hasiči.

Na základe návrhu by okrem zvýšeného materského mali mať otcovia, hasiči, policajti či vojaci, nárok, aby si dieťa mohli prevziať do osobnej starostlivosti po dohode s matkou s dieťaťa, nakoľko táto možnosť je ustanovená aj pre iné povolania. Platili by pritom obdobné podmienky, aké sú ustanovené v zákone o sociálnom poistení. Rodičia dieťaťa by museli mať spolu uzavretú dohodu o prevzatí dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, otec dieťaťa by v uplynulých dvoch rokoch musel byť sociálne poistený aspoň po dobu 270 dní, či aby následne nevykonával počas poberania materského svoj služobný pomer. Matka dieťaťa pritom nemusí byť policajtkou, vojačkou či iným obdobným povolaním.

O návrhu novely zákona sa bude rokovať už 17.1.2020.

Ochrana učiteľov pred šikanou

Situáciu učiteľov a pedagógov na Slovensku sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky rozhodli riešiť novelou zákona o pedagogických zamestnancoch. Problémom je stresujúce prostredie, ktorého dôsledkom sú časté prípady vyhorenia a rôznych chorôb zo zamestnania práve v prípade učiteľov.

Novela tohto zákona si za cieľ kladie jednak definovať sociálno-patologické javy, ako napríklad šikanovanie, mobing a bossing na pracovisku, vytvoriť pravidlá, ako sa proti týmto javom brániť a určiť kompetencie a zodpovednosť za prevenciu a riešenie problémov v súvislosti s porušovaním práv pedagogických zamestnancov.

Uvedené patologické javy by sa podľa návrhu zákona mali riešiť hneď niekoľkými spôsobmi. Prvým je podanie sťažnosti na nadriadeného, ktorý má povinnosť ju vybaviť do 30 dní, v opačnom prípade je šikanovaný oprávnený podať sťažnosť na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Druhým spôsobom je riešenie situácie za pomoci mediácie, pri ktorej náklady mediácie znáša zamestnávateľ, ako osoba zodpovedná za vzťahy na pracovisku.

Tretím riešením je podanie trestného oznámenia, ak by správanie sa kolegov či nadriadeného napĺňalo znaky trestného činu, napríklad trestného činu ohovárania. Malo by však ísť až o krajnú možnosť. Posledným spôsobom ochrany, ktorú novela uvádza je využitie žaloby pre zásah do osobnostných práv jednotlivca uplatnenú na slovenskom súde. Podať ju však môže len taký pedagogický zamestnanec, ktorý podal sťažnosť a využil aj mediáciu, avšak neúspešne.

V prípade januárového prijatia tohto návrhu zákona by sa ochrana pedagógov mala začať uplatňovať už od 1.3.2020.

Uvidíme, kto nás súdi?

Na konci januára sa poslanci Národnej rady vyjadria aj k návrhu zákona o sudcov a prísediacich, ktorým predkladatelia plánujú napomôcť väčšej slobode tlače.

Zmysel tohto návrhu spočíva v odtajnení tváre a identity sudcov pre širokú verejnosť. Takéto odtajnenie sa má uskutočniť za pomoci zrušenia zákazu zverejňovania tváre sudcov v masovo-komunikačných médiách. Takýto zákaz pritom navrhovatelia v dôvodovej správe k návrhu zákona označili ako poskytovanie neodôvodnenej anonymity.

Okrem neodôvodnenosti takéhoto zákazu ho predkladatelia navyše označujú aj za neúčinný, keďže sudcov reálne nechráni pred zločincami, ktorí si v prípade záujmu ich tváre vedia nájsť na internete či sociálnych sieťach.

Rokovanie aj o tomto návrhu zákona budeme sledovať už 20.1.2020.

Zdroj: NR SR