SK legalshot: Január 2020 - 3. vydanie

Štátne orgány či obce by mali zverejňovať informácie o poskytovaných  grantoch či nepeňažných príspevkoch.  Podporu by malo získať bezobalové nakupovanie či informovanosť o kvalite pitnej vody. Vlaky či autobusy by mali byť riadené jedným orgánom, a teda by sme sa týmito dopravnými prostriedkami mali po Slovensku voziť na jeden cestovný lístok. Aj o týchto témach sa bude rokovať na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Čítajte dnešný Legal shot a sledujte rozhodovanie o našej legislatíve pripravení.

Martina Rievajová 15. 01. 2020 4 min.

Na jeden lístok vlakmi aj autobusmi po Slovensku

Prvým z návrhov zákonov, o ktorom by sa malo rokovať na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky je návrh zákona o verejnej osobnej doprave.

Dôvodom návrhu tohto zákona je podľa navrhovateľov určitá nespravodlivosť spočívajúca v tom, že zatiaľ čo železničná doprava je financovaná štátom, vyšším územným celkom a obcou, tak osobná autobusová doprava môže byť financovaná len vyšším územným celkom a obcou, a teda štát sa na jej financovaní priamo nepodieľa. Navyše si každý samosprávny orgán vybavuje a rieši autobusovú dopravu len pre svoj obvod.Tým, že autobusová doprava nie je financovaná štátom, tak nie je možné rozdeľovať prepravnú prácu a aj financie medzi železničnou a autobusovou dopravou, čo sa prejavuje určitou nenadväznosťou jednotlivých spojov.

Cieľom tohto návrhu je, aby pre celé územie Slovenskej republiky objednával a zabezpečoval dopravnú obslužnosť jeden subjekt. Týmto subjektom by mala byť novozriadená inštitúcia, a to Národná dopravná agentúra.

Podľa návrhu sa vytvorí jednotný plán základnej dopravnej obslužnosti, na základe ktorého bude Národná dopravná agentúra objednávať a zabezpečovať verejnú osobnú dopravu vlakmi a autobusmi v celej Slovenskej republike. Okrem spoločnej inštitúcie riadiacej vlaky aj autobusy, by sa pre cestovanie obomi verejnými dopravnými prostriedkami mali uplatňovať jednotné tarifné a prepravné podmienky. Po Slovensku by teda bolo možné cestovať na základe jedného preukazu či cestovného lístka.

V prípade schválenia tohto návrhu zákona by sme integrovane mohli cestovať už od marca roka 2020.

Zverejňovanie čakacích listín na poskytnutie zdravotnej starostlivosti

Novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám by sa mala vo väčšej miere otvoriť verejná správa a istým spôsobom zabezpečiť aj jej kontrola širokou verejnosťou.

Za týmto účelom novela prináša hneď niekoľko opatrení. Prvým z nich je, že povinnosť zverejňovať informácie už nebude len povinnosťou štátnych orgánov, obcí či vyšších územných celkov, ale aj právnických osôb, ktoré niektorá z povinných osôb zriadila. Môže ísť napríklad o podniky, ktoré zriadila obec či „VUC-ka.“

Okrem rozšírenia povinných osôb navrhovatelia plánujú rozšíriť aj okruh povinností. Po novom by sa mali zverejňovať zmluvy uzatvárané v bežnom obchodnom styku spolu s dodatkami a prílohami. Výnimka by už nemala prináležať ani Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s..

Okrem obchodov budú musieť byť zverejňované aj informácie o grantoch, dotáciách či nepeňažných príspevkov poskytovaných obcami, štátnymi orgánmi, ale aj obecnými podnikmi. Inak tomu nebude ani v prípade životopisných údajoch kandidátov na verejnú funkciu. Obzvlášť zaujímavým návrhom predkladateľov je, aby sa povinne zverejňovali čakacie lehoty na poskytnutie inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Návrh obsahuje aj ďalšie informácie, ktoré by mali byť povinne zverejňované a nejde o zanedbateľné množstvo. Ostáva už len čakať, ako sa k tejto „otvorenosti“ verejnej správy postavia poslanci Národnej rady.

Čistejšia voda a menej plastov

V uvedenom duchu sa nesie novela zákona o ochrane spotrebiteľa a novela zákona o priestupkoch, ktoré by tiež mali byť predmetom rokovania dnešnej schôdze Národnej rady. Predkladatelia si dávajú za cieľ zlepšenie informovanosti spotrebiteľov o kvalite pitnej vody a zníženie tvorby odpadu z obalov.

O kvalite pitnej vody sa verejnosť dozvedá spravidla až vtedy, keď bolo potrebné, aby konal úrad verejného zdravotníctva, čo v mnohých prípadoch môže byť už neskoro. Prekročenie hodnôt znečisťujúcich látok môže pretrvávať a ľudia tak pijú znečistenú vodu v domnienke, že ich voda je pitná. Momentálne sa pritom vykonáva len minimálna analýza, ktorou sa nezisťuje napríklad atrazín a ďalšie látky.

Na základe novely by poskytovatelia pitnej vody mali byť povinní poskytovať spotrebiteľom pitnej vody najmenej jednu samostatnú úplnú analýzu dodávanej vody na zdroji. Takáto analýza by sa pritom spotrebiteľovi mala poskytovať aspoň raz ročne.

Okrem pitnej vody sa novela zaoberá aj zbytočnými obalmi tovarov s cieľom zabezpečiť „zero-waste“ legislatívu. Podľa návrhu by sa mal spotrebiteľovi ponúkať obalový materiál iba v prípade, ak o to spotrebiteľ prejaví záujem.   Predávajúci by totiž bol oprávnený výrobok, ktorého povaha to umožňuje, zabaliť spotrebiteľovi do obalu, ktorý si spotrebiteľ sám prinesie, čím by sa malo opäť prispieť k zníženiu plytvania predovšetkým plastami.

Ak by sa tento zákon prijal v stanovenom znení na úplnú analýzu pitnej vody by sme mali nárok už od marca tohto roka.