Legislatívne správy: júl vydanie 4.

V dnešnom Legal shot-e sa dozviete, ako sa s geoblockingom vysporiadali slovenskí zákonodarcovia či odzvonil umieračik dani z poistenia, a aj to, aký nový dôvod na zmenu priezvisku bol predložený na základe odporúčania verejnej ochrankyne práv. To a omnoho viac sa dozviete v dneškom súhrne legislatívnych noviniek.

Legislatívne správy: júl vydanie 4.

Geoblocking po slovensky

Do prvého čítania sa dostal návrh zákona o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu, ktorého inšpiráciou je práve nariadenie Európskej únie o neodôvodnenom geografickom blokovaní a jeho riešení v prospech spotrebiteľa.

Problematiku, ktorú rieši nariadenie a aj jeho slovenský variant je problém niektorých zákazníkov, ktorí si nemôžu kúpiť tovary a služby od obchodníkov z iných členských štátov, a to len z dôvodu ich štátnej príslušnosti, miesta bydliska či sídla zákazníka, a k takémuto konaniu nemajú objektívny dôvod.

V praxi takéto konanie možno vidieť pri zablokovanie prístupu k webovej stránke, aplikácii či videu, ale aj neumožnenie platby do určitej krajiny alebo z nej.

Na základe návrhu zákona obchodník nesmie z dôvodov ako štátna príslušnosť či bydlisko obmedzovať zákazníka v prístupe k online rozhraniu, službám či tovarom. Zákaz sa neuplatní v prípade, ak takéto obmedzenie je výsledkom právnej úpravy v štáte obchodníka, avšak obchodník je povinný o takýchto dôvodoch zákazníka zrozumiteľne informovať.

Sankciou za porušenie týchto pravidiel je pokuta vo výške od 100 až do 25 000 eur, ktorú obchodníkovi môže uložiť obchodná inšpekcia. Pokuta môže porásť, ak obchodník svoju chybu nenapraví do obdobia jedného roka až na sumu 50 000 eur.

Ďalšie rokovanie o zákone je plánované na začiatok septembra.

Bude trvalý pobyt stačiť na zmenu priezviska?

Ďalším predloženým návrhom je novela zákona o mene a priezvisku. Návrh je výsledkom jedného z odporúčaní pre Národnú radu z pera verejnej ochrankyne práv.

Odporúčanie vychádzalo z praxe, kedy matke detí so slovenským občianstvom, avšak žijúcich v zahraničí, nakoľko ich otec bol občanom daného štátu, nepovolili zmenu priezviska detí na taký tvar, aký sa im rozhodla zapísať v krajine, kde deti žijú. Podľa platnej slovenskej legislatívy je možné zmeniť priezvisko, ak ide o osobu s dvojitým občianstvom, ale aj vtedy ak ide o hanlivé priezvisko alebo sú na to dôvody osobitného zreteľa.

Návrh ukladá úradom povinnosť povoliť zmenu mena aj priezviska vždy, ak sa má zmenou dosiahnuť tvar mena či priezviska, ktorý je v súlade s právom či tradíciou iného štátu. Túto povinnosť majú úrady nielen vtedy, ak sa jedná o osobu s dvojitým občianstvom, ale dokonca aj pri rýdzo slovenských občanoch, ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt v inom štáte.

Zákon je v prvom čítaní a rokovať sa o ňom budem v septembri.

Koniec dane z poistenia

Dnešným posledným legislatívnym návrhom je návrh novely zákona o dani z poistenia z pera poslancov Národnej rady na čele s Janou Kiššovou a Eugenom Jurzycom.

Sadzba dane z poistenia, ktorá je stanovená na úrovni 8% z vybraných druhov poistenia bola zavedená ako určitá forma príspevku poistencov na výdavky štátu v súvislosti s financovaním Hasičského a záchranného zboru, ktorý je najčastejšie prítomný pri vzniku poistných udalostí. V dôvodovej správe predkladatelia uvádzajú, že v súčasnosti vnímajú túto daň len ako záťaž pre osoby, ktoré k ochrane svojho majetku pristupujú zodpovedne, na ktoré je neprávom presúvaná zodpovednosť za financovanie hasičských a záchranných zborov, ktorá prislúcha štátu.

Na základe uvedeného východiska navrhovateľov sa touto novelou navrhuje zrušiť daň poistenia k 1.1.2020.