Legislatívne správy: marec vydanie 4.

Dnes sme tu znovu s pravidelnou dávkou informácií z oblasti nových návrhov zákonov.

Martina Rievajová 25. 03. 2019 3 min.

1. Návrh novely zákona o dani z pridanej hodiny

Predkladatelia v rámci novely zákona navrhujú znížiť sadzbu dane z pridanej hodnoty na 10% na noviny, časopisy a periodiká, avšak toto pravidlo nebude zavádzané plošne pre všetky tlačoviny. Výnimka bude stanovená na základe podielu reklamy v tlačovinách, nakoľko noviny, časopisy a periodiká, v ktorých reklamný materiál tvorí viac než 50% celkového obsahu nemôžu požívať výhodu spočívajúcu v nižšej sadzbe dane z pridanej hodnoty. Obdobne je to aj pri tlačovinách, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10% celkového obsahu.

Od tohto kroku si predstavitelia sľubujú  vyrovnanie postavenia tradičných printových médií, ktorých postavenie sa po nástupe digitalizácie výrazne zhoršilo, pričom sa odvolávajú na pozitívne skúsenosti s touto metódou zvyšovania obľúbenosti printových médií v susednej Českej republiky.

2. Návrh novely zákona o rodičovskom príspevku

Druhým legislatívnym návrhom  je novela zákona o rodičovskom príspevku, ktorý bol doručený Národnej rade vo štvrtok 7.3.2019, pričom predkladateľ si od neho sľubuje väčšiu flexibilitu pri plánovaní rodičovstva.

Cieľom tohto návrhu je umožniť rodičom flexibilne poberať rodičovský príspevok, a tak voliť rôzne stratégie pri plánovaní rodičovstva.

Celá idea návrhu spočíva v tom, že rodič sa rozhodne, za aké obdobie chce vybrať celkovú výšku rodičovského príspevku, ktorá je stanovená na sumu 6396 eur, ktorá by mala celkovo pokryť rodičovský príspevok.  Voľnosť by mala spočívať v tom, že celú výšku príspevku si môže rodič vybrať aj pred tým, ako jeho dieťa, na ktoré poberá rodičovský príspevok, dovŕši 3 roky veku. Spodnou hranicou, teda najkratším časovým obdobím, po ktoré si môže rodič vyberať príspevok by mali byť 2 roky veku dieťaťa, rodičovský príspevok sa tak bude pohybovať medzi 213,20 eur mesačne až po 355,55 eur v prípade, ak sa rodič rozhodne poberať príspevok len dva roky.

Čo sa týka detí s nepriaznivým zdravotným stavom, tak pre tie ostáva možnosť čerpať rodičovský príspevok až do 6 roku veku dieťaťa. Avšak ak sa rodič rozhodne vyčerpať stanovenú sumu predčasne a následne sa dieťaťu jeho zdravotný stav zhorší tak, že získa nárok na predĺženie poberanie príspevku, tento príspevok už bude priznaný len vo výške štandardného mesačného príspevku vo výške 213,2 eur bez možnosti rýchlejšieho vyčerpania.

Navrhovateľka považuje tento návrh za nástroj finančnej podpory mladým rodinám, ale aj osamelým rodičom do doby, kedy sa opätovne zamestnajú, ktorého pozitívne dopady možno vidieť opäť v susednej Českej republike.

3. Návrh na vydanie ústavného zákona

Tretím a posledným z dnešného výberu návrhov zákonov predložených Národnej rade je návrh na vydanie ústavného zákona, ktorý bol Národnej rade doručený 7.3.2019, ktorým sa poslanci uchádzajú o zmenu požiadaviek pre platnosť referenda.

Predkladatelia svoj zámer odôvodňujú neúspešnosťou výnimočného inštitútu referenda v podmienkach Slovenskej republiky, kde zo šiestich referend bolo úspešné len jedno, a to referendum z roku 2004. Problémom neúspešnosti ostatných referend bola práva nízka účasť na hlasovaní, no hlavne sa predkladateľom javí ako problematické dosiahnutie kvóra vo výške 50% zúčastnených z celkového poštu osôb s voličským oprávnením. Navrhovatelia majú za to, že dosiahnutie tak vysoko stanoveného kvóra oslabuje účinnosť tohto inštitútu, a práve preto navrhujú zmenu.

Zmena by v tomto prípade mala predstavovať zníženie kvóra, teda volebnej účasti voličov potrebnej na platnosť výsledkov referenda,  zo súčasných 50% na 30%, pričom ostáva požiadavka, aby rozhodnutie v referende bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

Takéto zníženie navrhovatelia odôvodňujú potrebou posilniť tento inštitút najmä z dôvodu posilnenia účasti občanov na rozhodovaní v dôležitých verejných otázkach aj preto, že súčasné politické strany si opakovane neplnia svoju povinnosť spočívajúcu v ochrane verejného záujmu, a takto by bolo občanom umožnené priamo rozhodovať o záležitostiach, ktoré sa ich dotýkajú.