Novela Ústavy v intenciách Trestného poriadku

Posledná schválená novela Ústavy SR, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2014, má svojím obsahom vplyv aj na zmenu niektorých procesných úkonov v rámci trestného konania, čo si vyžiadalo aj čiastočnú zmenu ustanovení Trestného poriadku. Prečítajte si ako a kto môže po novom vydať uznesenie o vznesení obvinenia voči sudcovi.

Kristína  Jurišová 18. 09. 2014 3 min.
novela Ústavy SR novela Ústavy SR 4FreePhotos.com - Public domain and free photos

Nová úprava pre ústavných sudcov

Ešte po zrušení imunity poslancov nastala z časti neurčitá právna úprava postavenia ústavných sudcov, pokiaľ išlo o hmotnoprávnu a procesnoprávnu exempciu /zrušilo sa ustanovenie, ktoré zaručovalo, že sudcovia Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) majú imunitu rovnako ako poslanci NR SR/.

čl. 136 Ústavy SR

Dnes, v novo koncipovanom článku 136 Ústavy SR sa ustanovuje, že:

  • za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie (hmotnoprávna exempcia);
  • ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný; to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu a ak ide o predsedu ústavného súdu podpredsedovi ústavného súdu;
  • sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu;
  • ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora;
  • ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.

čl. 148 Ústavy SR

Ústavné zmeny nastali aj v článku 148 Ústavy SR, kde sa dopĺňajú nové odseky 4 a 5. Podľa platného právneho stavu za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie. Ďalej v ústave pribudlo aj to, že proti rozhodnutiu o začatí trestného stíhania sudcu môže dotknutý sudca podať sťažnosť, o ktorej rozhoduje vždy iba generálny prokurátor.

Zmeny v Trestnom poriadku

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok („TP“) sa novelizoval zákonom č. 195/2014 Z. z. takto:

  • z ustanovenia § 8 TP sa vypúšťa odsek 2, ktorý znel: „Na trestné stíhanie sudcu, sudcu ústavného súdu a generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor") je potrebný súhlas ústavného súdu.“Po novom teda nie je potrebný súhlas ústavného súdu, avšak ústavný súd naďalej dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu.
  • takisto sa z § 9 TP vypúšťa odsek 4, ktorý znel: „V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) (teda ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný- pozn. autora), sa pokračuje po zániku, funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora za podmienok uvedených v § 215 ods. 8.“ V tomto prípade sa zmenilo to, že dnes už nie je potrebný súhlas ústavného súdu, a preto sa teda nemusí v prípade absencie takéhoto súhlasu čakať na zánik funkcie a následné pokračovanie v trestnom stíhaní.
  • najväčšia zmena spočíva v tom, že za ustanovenie § 207 sa vkladá nový § 207a, ktorý znie: „(1) Ak je obvineným sudca, vydať uznesenie o vznesení obvinenia môže len prokurátor generálnej prokuratúry; uznesenie sa doručí najneskôr do 48 hodín ministrovi spravodlivosti. (2) O sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa odseku 1 rozhoduje generálny prokurátor." Predchádzajúca úprava dovoľovala vydať uznesenie o vznesení obvinenia už aj policajtovi, dnes na takéto uznesenie voči obvinenému sudcovi je potrebné, aby tento úkon urobil prokurátor generálnej prokuratúry, pričom v prípade obvineného exekútora, notára, znalca, tlmočníka/prekladateľa to môže naďalej uskutočniť aj policajt.