Máte povinnosť odhŕňať chodník pred vlastnou nehnuteľnosťou, aj keď ten patrí mestu?

V tomto príspevku budeme rozoberať tému, blízku takmer každému Slovákovi. Tému, o ktorej laici často vedú polemické debaty a nevedia prísť na riešenie vzniknutých sporov. Kto je povinný odhŕňať sneh pred nehnuteľnosťou, ak chodník patrí mestu? Zaväzuje táto povinnosť majiteľa, alebo by sa s tým malo vysporiadať mesto?

Máte povinnosť odhŕňať chodník pred vlastnou nehnuteľnosťou, aj keď ten patrí mestu?

V predmetnej problematike však netreba upriamovať pozornosť výlučne na sneh. Prekážka v schodnosti chodníka totiž môže vzniknúť aj poľadovicou, či znečistením. Problematika odstraňovania závad schodnosti sa tak rozširuje na širšie časové obdobie, ako je len zima. Ako teda  zabezpečovanie schodnosti upravuje právny poriadok?

Právnou úpravou na tomto úseku je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný zákon). Aby sme získali odpoveď na otázku, kto je povinný chodníky pred nehnuteľnosťami „očisťovať“, musíme sa zamerať na § 9 ods. 2 cestného zákona, ktorý o predmetnej problematike hovorí: „Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.“

Z dikcie tohto ustanovenia teda vyplýva, že ak je osoba vlastníkom alebo správcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, je povinná zabezpečovať schodnosť chodníkov priľahlých k nehnuteľnostiam podľa § 9 ods. 2 cestného zákona, ak sa jedná o závady v dôsledku pôsobenia snehu, poľadovice alebo znečistenia.

Ďalej cestný zákon v § 9 ods. 3 upravuje túto povinnosť takto: „Rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.“ Obce si teda môžu v závislosti od miestnych pomerov upraviť podrobnosti týchto povinností, napríklad povinnosť odstrániť závady do určitého časového intervalu (napr. chodník má byť očistený od snehu do 8:00) a podobne.

Aj keď sa otázka čistenia chodníkov môže zdať zanedbateľnou, nie je tomu celkom tak. Cestný zákon totiž upravuje aj zodpovednosť za škody, ktoré v dôsledku nesplnenia si tejto povinnosti môžu vzniknúť. V zmysle § 9a ods. 4 cestného zákona: „Vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.“ Toto ustanovenie posúva predmetnú problematiku do novej fázy. Od možných sporoch o tom, kto má chodník očistiť, medzi vlastníkmi a mestom, sa týmto ustanovením presúvame do vzťahu zodpovednostnému, v rámci ktorého niekomu vznikla škoda a niekto je za ňu zodpovedný. Takýto prípad môže nastať, ak sa na neodhrnutom chodníku napríklad niekto pošmykne a utrpí zranenie. Zodpovednosť za ujmu, ktorá mu vznikla tak prechádza na vyššie uvedené subjekty, najčastejšie vlastníka nehnuteľnosti, ktorý si nesplnil svoju povinnosť.

Na rozoberanú problematiku existujú viaceré názory. Oponenti argumentujú akousi „prácou na panskom“. Podľa nich sa totiž vlastník musí starať o niečo, čo mu ani nepatrí. V právnej úprave vidia prežitok z minulého storočia a niektorí dokonca hovoria o porušovaní Ústavy.

Naopak zástancovia tohto systému sa zameriavajú na nedostatok časových a materiálnych možností na to, aby sa o všetky chodníky postarala obec. Príkladom je aj susedná Česká republika, ktorá prišla v roku 2009 s tzv. chodníkovou novelou. Tou preniesla zodpovednosť za schodnosť chodníka z vlastníkov a užívateľov nehnuteľností na vlastníkov chodníkov (hlavne mestá a obce). Zástancovia súčasnej slovenskej právnej úpravy poukazujú na veľký zásah do rozpočtov miest a obci v Českej republike, po aplikácii „chodníkovej reformy“. Taktiež vzniká problém so zabezpečovaním schodnosti chodníkov v dôsledku nedostatku časového, finančného a materiálneho zabezpečenia.

Na predmetnú problematiku si môže názor utvoriť každý sám. Nesporným ostáva, že súčasná právna úprava má plusy aj mínusy. Právny poriadok totiž takmer vždy musí prísť s kompromisom medzi výhodami a nevýhodami a priniesť pre spoločnosť čo najprospešnejší stav.

Zdroj: matepravo.sk, pnky.sk