Michal Turošík: je fér dať šancu študentom aj bez prijímačiek

Je tu ďalší piatok, a to znamená predstavenie osobnosti z ďalšej slovenskej právnickej fakulty. Tentokrát nám rozhovor poskytol priamo dekan právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, doc. Dr. iur. JUDr. Ing. Michal Turošík, PhD. Aká právna úprava z rímskeho práva by sa dnes zišla alebo prečo by mal dobrý právnik poznať aj nejaké zahraničné zákony – aj toto bolo predmetom zaujímavého rozhovoru.

Redakcia 20. 08. 2020 10 min.

Pán docent, mali ste v dospievaní dilemu, čomu sa budete v budúcnosti venovať? Alebo bolo právo jasná voľba?

Pôvodne som chcel byť učiteľom. Neskôr sa mi právo zdalo pragmatickejšou voľbou s lepším uplatnením. No a vidíte, nakoniec sa to podarilo skĺbiť a dnes som „učiteľom práva“.

Študovali a pôsobili ste na rôznych vysokých školách doma aj v zahraničí. Máte preto možnosť porovnať spôsob výučby na Slovensku a na zahraničných vysokých školách. V čom ste badali rozdiely?

Rozdielov je niekoľko, hoc už nie sú také markantné ako v minulosti. Napríklad sme sa výrazne posunuli vo výučbovej infraštruktúre, systéme vzdelávania či v tom ako vyzerajú a sú vybavené naše budovy fakúlt či internáty. Aj to súvisí s tým, že som presvedčený, že na Slovensku môže študent nadobudnúť kvalitné a plnohodnotné vzdelanie. V čom stále zaostávame, a tu nepoviem nič nové, je ohodnotenie a motivácia tých najlepších „mozgov“, aby zostali v akademickej sfére. Preto u nás učia mnohí popri ďalšom zamestnaní. Je to z môjho pohľadu obrovsky nezodpovedným úderom pre slovenskú vedu, aby napríklad docent tabuľkovo zarábal približne rovnako ako stredoškolsky kvalifikovaná osoba v istom reťazci za pokladňou. Samozrejme, že je potrebné vážiť si aj túto prácu, ale vzdelanie a kvalifikácia by v tomto prípade mali vytvoriť istý motivujúci materiálny rozdiel. Ak to poviem inak, ako motivujete kvalitného človeka, aby sa vzdelával a zostal učiť na vysokej škole? Motivuje sa v zásade výhradne sám, tým, že ho to baví a napĺňa. V zahraničí sa k tomu pridá patričné ohodnotenie a pedagóg už nie je nútený obzerať sa po vedľajšom zamestnaní a „môže si dovoliť“ byť len akademikom, čo má pozitívny kvantitatívny ale aj kvalitatívny dopad na jeho prácu.

Pred Vaším menom máte zaujímavý titul Dr. iur., ktorý predstavuje rakúsky doktorát. Aké bolo štúdium práva v Rakúsku a znamená to, že sa vyznáte v rakúskych zákonoch?

To by som si o sebe nikdy nedovolil tvrdiť. Študoval som v Rakúsku odbor Rímske právo a právne dejiny, teda niečo čomu sa venujem aj tu na Slovensku a s rakúskymi zákonmi som sa oboznamoval v miere akej som ich potreboval pri komparácii rímskych, našich a tamojších inštitútov najmä súkromného práva. Pokiaľ sa jedná o samotné štúdium, bolo to naozaj náročné. Doktoráty tam študuje v zásade nižší počet absolventov, ide o podstatne výberovejšie štúdium a tomu zodpovedá aj samotná téma, ktorá musí byť plne inovatívna a musí fakultu, katedru či školiteľa zaujať natoľko, že vás vyberú. My sme napríklad na Právnickej fakulte Univerzity v Salzburgu v roku 2013 boli na promóciách dvaja, ktorým udeľovali doktoráty.

TurošíkA čo Vy a zákony Nemecka? V roku 2009 ste pôsobili aj na právnom oddelení nemeckej spoločnosti. Premýšľali ste nad tým, vrátiť sa k pôsobeniu v tejto oblasti?

Išlo o spoločnosť, ktorá sa zaoberala distribúciou zemného plynu. Ja som pôsobil na právnom oddelení, zodpovedal za českú a slovenskú divíziu a venoval sa najmä distribučnej regulácii v sieťových odvetviach. Bol to teda úplne iný smer a systém práce akému sa venujem dnes. Prácu vo veľkom „korporáte“ považujem za cennú skúsenosť, ale osobne preferujem, najmä kvôli pestrejšiemu kontaktu s ľuďmi, to čo robím dnes.

Je nejaká zahraničná, rakúska, možno nemecká právna úprava, ktorú by ste uvítali aj na Slovensku?

V tomto prípade odpoviem všeobecne. Vždy je potrebné, aby sme sa nebáli inšpirovať aj inou právnou úpravou, či už historickou alebo modernou. Z takejto právnej úpravy vieme čerpať nielen samotnú legislatívu, ale aj jej dopady. V tomto smere by malo dôjsť k rozvoju odboru, ktorý je u nás pomerne uznávaný a tým je Právna komparatistika. Sám sa v budúcnosti plánujem orientovať sa aj týmto smerom. Môj niekdajší školiteľ prof. Rainer (súčasný dekan salzburgskej právnickej fakulty) hovorieval, že skutočný európsky právnik sa musí orientovať aspoň v niekoľkých právnych systémoch a musí ich vedieť porovnávať, aby vedel pre ten svoj „domovský“ robiť zmysluplné a efektívne návrhy de lege ferenda.

Zaujala nás aj informácia o Vašom štúdiu Ekonomiky verejných služieb na Ekonomickej fakulte v Bratislave. Čo Vás ako právnika k ekonomickému zameraniu viedlo?

Študoval som na EF UMB v Banskej Bystrici. Ekonomika verejných služieb je odbor, kde sa študuje ekonomika napríklad zdravotníctva či vzdelávania, teda niečo k čomu som prirodzene inklinoval už vtedy. Ekonóm má iný, často kvantitatívne orientovaný pohľad na legislatívne upravený problém a mne sa zdalo, že tieto dva odbory sa vyvažujú a vzájomne sa ovplyvňujú.

Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici pôsobíte už od roku 2011. Ako doterajšie pôsobenie hodnotíte? Máte na fakulte konkrétne ciele, ktoré chcete dosiahnuť?

Veľmi jednoducho. Moje pôsobenie si ja nedovolím hodnotiť, to musia iní. A cieľov mám niekoľko. Od počiatku bolo mojim cieľom, aby som sa pokúsil prispieť k tomu, aby právnické fakulty medzi sebou nesúperili, ale ako svätoplukove prúty sa spolu snažili posúvať právnické vzdelávanie vpred. Pamätám si časy, kedy v zásade bolo ťažko predstaviteľné a realizovateľné, aby pedagóg z jednej fakulty v niektorých odboroch úspešne habilitoval na inej fakulte. Úplný nonsens. Dnes musím poďakovať ostatným kolegom, dekanom právnických fakúlt na Slovensku, že sme skutočne dobrý tím, mnohokrát (a to nepreháňam ak poviem) sme dokonca priatelia, fakulty si pomáhajú a v odbore sa nám podarilo zmeniť už niekoľko zásadných vecí, ktoré predtým desaťročia neboli možné. No a pokiaľ sa jedná o fakultu, je tu toho veľa, ale ak to zhrniem tak mojim cieľom je, aby sme si raz mohli povedať, že učiť, či študovať na Právnickej fakulte UMB bola česť. Chcem teda vytvoriť na fakulte materiálne aj personálne portfólio, ktoré bude pre uchádzačov či pedagógov príťažlivé. Bol by som rád, keby sa nám za tie 4 roky môjho pôsobenia podarilo priestorovo zrekonštruovať  právnickú fakultu, čo už čiastočne robíme. No a na záver, chcel by som, aby sa jednalo o uznávanú inštitúciu, kde stretnete kultivovaných vzdelaných ľudí a nadobudnete vzdelanie, ktoré Vás prirodzene kvalifikuje pre skvelú profesionálnu kariéru. Jednoducho chcem, ak sa raz na to naše obdobie pozrieme, aby to bolo hodnotené ako obdobie rozvoja fakulty.

Ako dekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela stále vyučujete?

Nech mám akokoľvek veľa práce, toto by som si nenechal zobrať. Pedagogická práca je to, čo ma na akademickej pôde najviac baví a v súčasnosti napriek manažérskej funkcii učím Rímske právo prednášky a aj semináre, podieľam sa na prednáškach z Cirkevného práva, Konfesijného práva a zároveň zabezpečujem cudzojazyčné predmety Roman law, Roman foundations of modern private law a Römisches Recht mit Bezug auf das geltende Privatrecht.

Okrem iného ste členom Európskej akadémie súkromného práva – priblížite nám prosím činnosť akadémie a Vaše postavenie v nej?

Európska akadémia súkromného práva združuje akademikov a iných odborníkov zo všetkých 27 krajín EÚ. Každú krajinu reprezentuje práve jeden člen, no a našou úlohou je riešiť otázky harmonizácie či niekedy dokonca unifikácie niektorých právnych otázok prípadne je to prezentácia rozličných vnútroštátnych úprav konkrétnych problémov. V súčasnosti sa napríklad zaoberáme vplyvom pandémie na právne poriadky jednotlivých štátov, no a ja pracujem s gréckou kolegyňou na téme Covid 19 and lease agreements.

Nováčikom v štúdiu práva starší kolegovia často radia, aby sa rímske právo dobre naučili, lebo naň budú neskôr nadväzovať. Vy sa na rímske právo zameriavate vo Vašej publikačnej činnosti, ako aj vo Vašej práci v doktorandskom štúdiu. Ktoré inštitúty sú podľa Vás najzaujímavejšie? Sú nejaké inštitúty, ktoré sa už nevyužívajú, ale mohli by sa?

Ono sa hovorí, že keď má študent dobre zvládnuté základy rímskeho práva a teórie práva, môže začať praxovať. Rímske právo ja považujem za jednotné európske právne dedičstvo, anatómiu právnej vedy, či prvý a najpodstatnejší kontakt „právnického novorodenca“ s realitou. Zvládnutá skúška z rímskeho práva je malý krok pre ľudstvo, veľký pre budúceho právnika. Rímske právo ešte vždy má čo ponúknuť aj modernej legislatíve. Typickým príkladom je napríklad ako sa vysporiadalo s prieťahmi v konaní, kedy tzv. prétor mal za úlohu skúmať či boli splnené všetky formálne náležitosti žaloby, či bola daná právomoc a či nie je možné ukončiť spor aj inak ako rozhodnutím súdu. Jeho činnosťou sa vyriešilo prípadne vypadlo mnoho sporových situácii a až takto očistené spory išli pred sudcu, čím sa z môjho pohľadu dosiahla vysoká efektívnosť a hospodárnosť súdneho konania.

Na čo sa fakulta práva UMB pri príprave nových právnikov zameriava?

Zameriavame sa v prvom rade na to, aby sme vychovávali kvalitných absolventov. Pred dvoma rokmi, keď som sa stal dekanom, sme zaviedli viacero noviniek do výučby. Jednak je to bezplatný automatický prístup do viacerých systémov právnych informácii, ktorý naši študenti získavajú automaticky zápisom na našu fakultu. Zároveň sa snažíme, aby na našej fakulte bolo zrejmé a markantné prepojenie s praxou, pôsobia tu sudcovia, advokáti, notári, prezident exekútorskej komory, ústavní sudcovia, riaditeľ ústavu na výkon väzby, kriminalisticko-expertízneho ústavu, primár ústavu súdneho lekárstva či dokonca redaktor televíznych novín, ktorý zabezpečuje predmet Mediálne právo. Snažíme sa oslovovať špičkových odborníkov vo svojej oblasti a vládne u nás pravidlo, že semináre ťažiskových pozitívnoprávnych predmetov nesmú viesť iní, ako odborníci skutočne v danom momente pôsobiaci v praxi. Zároveň sa snažíme o návyk systematickej práce našich študentov, preto sme zaviedli povinné priebežné hodnotenie, kedy sa skúšky akoby rozložia na viacero skúškových etáp, čo je z nášho pohľadu efektívnejšie pre trvácnejšie vedomosti. V súbehu s individuálnym prístupom, menším počtom študentov v skupinách verím, že tieto opatrenia prinesú ovocie kvalitne pripravených absolventov.

Stále platí, že na PF UMB nie sú prijímacie pohovory? Ako tento systém hodnotíte po vyše roku od zavedenia?

Je to presne tak, ako je to bežné v zahraničí. Každý má prístup k vzdelaniu, bez ohľadu na strednú školu, alebo tamojšiu kvalitu vzdelávania, ale až vlastnou prácou a sebadisciplínou dokáže či sa mu podarí byť nielen študentom, ale aj absolventom. Na druhej strane, na našej fakulte existuje pravidlo, že v prvom semestri musí študent absolvovať dva z troch prípadne štyroch povinných predmetov. Tam je štatisticky najväčšia selekcia (každý rok nám vypadne cca 30-40 percent študentov), ale už to nie je z matérie stredoškolského učiva, ale z právnických predmetov ako sú Dejiny práva, Teória práva či Rímske právo. Tento systém je z môjho pohľadu oveľa férovejší a objektívnejší, ako príjimačky z dejepisu.

Stíhate popri pôsobení na vysokej škole, publikačnej činnosti a výučbe aj iné aktivity? Máme na mysli voľnočasové, oddychové, pri ktorých si dokážete oddýchnuť.

Nemci hovoria, že vždy je potrebné mať určitý „Ausgleich“, nejaké vyváženie vašej činnosti či práce. Bez toho by sa to nedalo. Ten kto pracuje fyzicky, by si mal sem tam vylúštiť krížovku alebo nemal opomenúť si niečo prečítať a my právnici potrebujeme fyzicky kompenzovať duševnú prevahu našej práce. Preto mám rád plávanie, bicyklovanie, turistiku, ale čas si vždy nájdem aj na dobrú knihu, či samozrejme priateľov. 

+ Bonusová otázka pre čitateľov študentov: Aká je Vaša rada pre študentov práva?

Moja rada pre študentov práva je, aby robili veci poctivo. Aby sa učili poctivo, ale aby sa na druhej strane aj poctivo snažili prežiť študentský život, teda si ho aj užili a aby skrátka vedeli nájsť tú povestnú zlatú cestu. Ale to najdôležitejšie je, aby sa snažili byť hoc čo i len o centimeter lepší ako tí ostatní. Pretože ak budú mať motiváciu, že chcú byť lepší ako ostatní, tak budú dobrí a nebudú mať problém sa zamestnať. Právnikov je veľa, ale tých dobrých je stále málo. A dnešná doba nás učí ešte jedno. Nesmieme sa uspokojiť s priemerom. Platí to nielen v práve, ale aj v iných povolaniach, ale v práve o to viac, že právnici budú rozhodovať nielen o sebe, ale aj o právach a povinnostiach iných a na to je nutná silná dávka sebadisciplíny a sebakontroly. A preto je nutné a nevyhnutné, aby právnik nielen pri právnych, ale aj tých morálnych normách či štandardoch začal v prvom rade od seba a snažil sa byť v prvom rade o trošku lepší než tí ostatní.

logo turosik

Zdroj obrázkov: Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici