Platíte si školu: Máte právo na ochranu ako spotrebiteľ?

Všetky informácie uvedené v tomto článku sú aplikovateľné aj na situácie na Slovensku. Ide totiž o výklad práva EÚ, ktorý platí aj pre nás.

Platíte si školu: Máte právo na ochranu ako spotrebiteľ?

Spotrebiteľský vzťah je druh zmluvného vzťahu medzi dodávateľom alebo predajcom a spotrebiteľom. Celá politika spotrebiteľských vzťahov vychádza z domnienky, že spotrebiteľ je slabšia strana, ktorú treba chrániť. Z tohto dôvodu zákon stanovuje viacero špecifík, ktorými spotrebiteľa chráni a asi za najhlavnejší ochranný inštitút možno považovať neprijateľné zmluvné podmienky.

V prípade, že spotrebiteľská zmluva obsahuje nejakú z neprijateľných zmluvných podmienok, nemusí to nutne spôsobovať neplatnosť celej zmluvy. Zo zákona sú však neplatné všetky takéto podmienky, ktoré boli v zmluve dojednané a súd je povinný takéto podmienky posúdiť ex offo, teda z úradnej povinnosti.

Čo je to "ex offo"?

Znamená to, že štátny orgán musí konať z úradnej povinnosti a to na základe vlastnej iniciatívy.

Nie je teda potrebné aby občan žiadal orgány o ich aktivitu v podobe akéhokoľvek podania. Príslušný orgán musí totiž začať iniciatívne konať ihneď po tom, ako zistiť skutočnosti, ktoré vyvolávajú potrebu konať vo veci.

Z pohľadu zákonodarcu by mal byť dodávateľ/ predávajúci totiž profesionál, po prípade silnejšia stranu, ktorá na rozdiel od spotrebiteľa má s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv väčšie skúsenosti, keďže pri uzatváraní a plnení povinností z týchto zmlúv vykonáva svoju obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

Aký je rozdiel medzi pojmom "dodávateľ" a "predávajúci"?

Nijaký... zákonodarca nás "poctil" súbežnou dualitou týchto pojmov len z toho dôvodu, že Občiansky zákonník v úprave spotrebiteľských vzťahov používa zastaraný pojem "dodávateľ", naproti čomu spotrebiteľské zákony používajú modernejší pojem "predávajúci".

Mohli by teda v spotrebiteľskom vzťahu vystupovať študent, ako spotrebiteľ a škola alebo iné vzdelávacie zariadenie ako dodávateľ? Touto otázkou sa zaoberal Súdny dvor Európskej únie na návrh belgického zmierovacie súdu.  Súd v Belgicku totiž obdržal žalobu, kde žalobcom bolo vzdelávacie zariadenie a žalovanou študentka.

Študentke Susan Kuijpersovej počas jej školských rokov vznikol dlh voči škole, keďže nebola schopná splatiť jednak študijné poplatky, ako aj náklady za študijný pobyt. Celkový dlh predstavoval sumu 1 546 eur a škola Karel de Grote – Hogeschool sa s ňou dohodla, že svoj dlh môže splatiť aj formou mesačných splátok a to bezúročne.

Pani Kuijpersová sa však splátkového kalendára nedržala a mesačné splátky neuhradila. Pre takýto prípad si škola v zmluve so študentkou dohodla, že v prípade aj čiastočného nesplatenia, bude dlžná suma vymáhateľná aj s ročným úrokom vo výške 10% ako aj s nákladmi spojenými s vymáhaním vo výške 10% zo zostatkovej dlžnej čiastky (minimálne však 100 eur) a to aj bez upomienky.

Všetky nároky, ktoré škole zo zmluvy plynuli, boli v žalobe uplatnené a belgický súd v záujme rozhodnúť vo veci musel najskôr preskúmať, či má školu považovať v tomto prípade za dodávateľa spotrebiteľského vzťahu. Túto problematiku na ich návrh vyriešil Súdny dvor.

Súdny dvor rozhodol:

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí uviedol, že školu v danom prípade možno považovať za dodávateľa v spotrebiteľskom vzťahu. Otázkou je, prečo tak rozhodol, keď poskytovanie pôžičky nie je predmetom obchodnej alebo podnikateľskej činnosti školy.

Pamätajte, dodávateľom/predávajúcim je len osoba, firma, subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. Čiže ten, kto podniká za účelom aby uzavieral a plnil zmluvy voči bežným ľuďom.

Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tvrdením, že sa jedná o činnosť školy, ktorú možno považovať za doplnkovú a vedľajšiu a v hlavnom zmluvnom vzťahu, kde vzdelávacie zariadenie poskytne študentke úver, možno nachádzať nerovnosť medzi študentkou a školou a to takú, že študentka v tomto vzťahu predstavuje slabšiu stranu.

Cieľom smernice Únie o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je totiž práve ochrana fyzických osôb v oslabenom postavení v zmluvnom vzťahu a Súdny dvor týmto rozhodnutím tento cieľ podporuje.

Ostáva teda na súde v Belgicku, či posúdi nejakú z podmienok v zmluve medzi školou a študentkou Susan Kuijpersovou ako nekalú zmluvnú podmienku, v neprospech tohto vzdelávacieho zariadenia.