Smernica o označovaní potravín
Označovanie potravín je na úrovni Európskej únie regulované Smernicou 2000/13/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín. Podľa tejto Smernice označenia, ktorými sú slová, údaje, obchodné názvy, ale aj obrazové materiály umiestnené na obale potraviny, nesmú byť také, aby uviedli kupujúceho do omylu ohľadom podstaty látky, vrátane jej vlastností a zloženia. Ide, však, o uvedenie do omylu, ak sú na obale potraviny sľúbené určité zložky potraviny, ale v zozname zložiek, ktorý je súčasťou obalu, sa tieto zložky už nenachádzajú?
Nevanilková šálka vanilkového čaju
Nemecká spoločnosť Teekane predávala ovocný čas pod názvom „ Felix malinovo-vanilkové dobrodružstvo.“ Obal čaju obsahoval obrázky malín a kvetov vanilky spolu s údajmi ako „iba prírodné zložky“ a „ovocný čaj s prírodnými arómami malinovo-vanilková príchuť. “ Na druhej strane obalu sa nachádzal zoznam zložiek, ktorý ustanovoval nasledovné „Ibištek, jablko, listy sladkej černice, pomarančová kôra, šípky, aromatická prísada s príchuťou vanilky, citrónová kôra, aromatická prísada s príchuťou maliny, černice, jahody, čučoriedka, baza,“ čaj teda neobsahoval prírodné zložky z vanilky alebo maliny.
Na tento problém upozornilo Nemecké združenie na ochranu spotrebiteľov, ktoré tvrdilo, že spoločnosť Teekane uvádza spotrebiteľa do omylu vzhľadom na zloženiu čaju. Takýto obal vytvára pre spotrebiteľa dojem prítomnosti prírodných zložiek vanilky či maliny v čaji, ktoré sa tam na základe zoznamu zložiek v skutočnosti nenachádzajú. Na základe zmieneného združenie žiadalo od Teekane zastavenie propagácie čaju. Spor sa dostal až pred Spolkový súdny dvor, ktorý adresoval Európskemu súdnemu dvoru otázku či označenie potraviny, ktoré vyvoláva dojem, že sa v nej nachádza zložka, ktorú reálne neobsahuje môže uviesť spotrebiteľa do omylu.
Test priemerne pozorného spotrebiteľa
Súdny dvor aplikoval Smernicu tak, že zoznam zložiek, aj keď je správny a úplný, nemusí stačiť na to, aby napravil nejasný dojem, ktorý vytvára obal potraviny pre spotrebiteľa. Teda, ak obal potraviny vzbudí dojem, že je v nej prítomná zložka, ktorá sa v nej podľa zoznamu zložiek nenachádza, takýto obal má potenciál uviesť kupujúceho do omylu vo veci vlastnosti potraviny.
Avšak na samotné zhodnotenie či skutočne ide o zavádzanie je nutné podrobiť obal potraviny testu či priemerný riadne informovaný a priemerne pozorný spotrebiteľ bude takýmto obalom uvedený do omylu. Pri tom je potrebné zohľadniť aj umiestnenie, veľkosť, farbu druh písma takéhoto označenia a ďalšie.
Zdroj: CURIA
