Môže štát zabrániť hromadnému prepúšťaniu?

Sloboda podnikania a právo usadiť sa sú základnými právami občanov Európskej únie. Členské štáty majú preto minimálne právomoci zasahovať do podnikateľských rozhodnutí, dokonca aj vo sfére pracovnoprávnych rozhodnutí zamestnávateľa. Čo však v prípade, ak má štát záujem vo väčšej miere chrániť zamestnancov a zamestnanosť? Môže štát podmieniť právo zamestnávateľa hromadne prepúšťať rozhodnutím správnemu orgánu? Súdny dvor Európskej únie sa vyjadril v rámci svojej súdnej právomoci aj k tejto citlivej téme.

Môže štát zabrániť hromadnému prepúšťaniu?

Grécke cementárne a plán prepúšťania

Tento prípad sa týka gréckej spoločnosti AGET Iraklis, ktorej hlavným akcionárom je francúzska spoločnosť Lafarge, ktorá sa špecializuje na výrobu cementu. Grécka spoločnosť nebola spokojná s rozhodnutím ministerstva práce, ktorým bol zamietnutý jej plán hromadného prepúšťania v závode v Chalkide. Podľa gréckej legislatívy v prípade, ak sa strany nedohodnú na pláne hromadného prepúšťania, minister práce na základe posúdenia kritérií ako situácia podniku, stav hospodárstva či podmienok na trhu práce, môže tento plán úplne zamietnuť, a teda ho nebude možné vykonať.

Na základe tohto sporu grécka Štátna rada adresovala Súdnemu dvory otázky, ktorými chcela zistiť či je podmienka predchádzajúceho schválenia takéhoto plánu správnym orgánom v súlade so smernicou o hromadných prepúšťaniach[1] a aj so slobodou podnikania ako základným pilierom EÚ.

Zásah do slobody podnikania?

Súdny dvor sa k stanovenej otázke vyjadril, že grécka vnútroštátna úprava hromadného prepúšťania, ktorá zveruje právomoc rozhodovať o povolení plánu hromadného prepúšťania, nie je v rozpore s právom Európskej únie.  Potreba súhlasu správneho úradu smernicu o hromadnom prepúšťaní nijako neporušuje, avšak, takéto rozhodovanie vnútroštátneho orgánu by bolo v rozpore s právom únie v prípade, ak by bola akákoľvek skutočná možnosť zamestnávateľa pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu v praxi vylúčená.

Súdny dvor samostatne posúdil aj kritériá, ktoré správne orgány uplatňujú pri vydávaní súhlasu s plánom hromadného prepúšťania. Kritérium, pri ktorom sa posudzuje vhodnosť plánu hromadného prepúšťania s ohľadom na národné hospodárstvo, je podľa Súdneho dvora neprípustné, nakoľko ciele hospodárskej povahy nemôžu byť dôvodom odôvodňujúcim obmedzenie slobody. Naopak, zvyšné dve kritériá, ako situácia podniku a podmienky na trhu práce môžu byť odôvodené všeobecným verejným záujmom, ako napríklad ochranou pracovníkov. Aj keď samotná myšlienka týchto kritérií je legitímna, tak ich nepresnou a neurčitou formuláciou je vytvorená situácia právnej neistoty, kedy zamestnávatelia nevedia, za akých podmienok ich plán hromadného prepúšťania môže byť odmietnutý, tieto kritériá idú teda nad rámec toho, čo je nevyhnutné, a teda nie sú proporcionálne.

Hospodárska kríza neospravedlňuje

Ani samotná zlá hospodárska situácia v Grécku nemôže ospravedlniť neproporcionálne kritéria posúdenia plánu prepúšťania, ktoré je v prvom rade právom zamestnávateľa. Samotný fakt, že správny orgán rozhoduje o tejto otázke je plne v súlade s európskym právom, avšak, konkrétny spôsob tejto jeho právomoci prekračuje mieru ochrany verejného záujmu.

Zdroj: CURIA

Poznámky pod čiarou:

[1] Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania