Musí vlastník bytu platiť za vykurovanie spoločných priestorov, aj keď s tákymto dodávaním tepla nesúhlasil?

Nekonečné domové schôdze, vlastníci bytov v jednej bytovke s rôznym názorom, konflikty a vo výsledku zmluva s dodávateľom tepla, s ktorou pár vlastníkov nesúhlasí, aj keď sú prehlasovaní väčšinou. Čo môže robiť v takejto situácii odporujúci vlastník? Môže odmietnuť zaplatiť účet za teplo dodávané do spoločných priestorov v bytovke? Disponuje spotrebiteľskými právami voči dodávateľovi tepla či dokonca môže byť spotrebiteľ aj kolektívny pojem? Súdny dvor EÚ sa v svojej rozhodovacej praxi zaoberal aj touto problematikou.

Martina Rievajová 27. 01. 2020 3 min.

Keď nevyužívam, tak neplatím

Celý spor sa začal dvomi bulharskými neplatičmi, vlastníkmi bytov, ktorí odmietli zaplatiť faktúru za vykurovanie spoločných priestorov, keďže na schôdzi vlastníkov nesúhlasili s uzatvorením zmluvy s konkrétnym dodávateľom tepla a svoje byty mali vykurované iným spôsobom, za ktoré riadne platili účty. Bulharská právna úprava hovorí, že pokiaľ je k sieti ústredného kúrenia pripojená celá bytovka, sú vlastníci bytov povinní prispievať na náklady spotreby tepla spoločných priestorov a vnútorných zariadení budovy, a tak na neplatičov bola podaná žaloba o zaplatenie predmetných faktúr.

Nakoľko národným súdom nebolo jasné, že či domáca právna úprava nie je v rozpore s právom Únie, a to najmä so smernicou 2011/83 o právach spotrebiteľov, keďže aj neplatiči by sa mohli pod tento pojem zaradiť, prípad posunuli na Súdny dvor EÚ.

Koľko vlastníkov je jeden spotrebiteľ?

Súdny dvor sa v prvom rade zaoberal otázkou spotrebiteľa v tomto spore. Spotrebiteľmi, ako zákazníkmi dodávateľa energie, by v tomto prípade mali byť vlastníci a nositelia vecného práva, ktoré sa týka tých priestorov, ktoré sú v spoluvlastníctve, a ktoré sú pripojené k sieti ústredného kúrenia. Podmienkou, aby sa na vlastníkov spoločných priestorov mohli vzťahovať spotrebiteľské práva je, že musí ísť o fyzické osoby, ktoré k odberu tepla nepristupujú z titulu podnikateľskej činnosti.

Uvedené súd uplatnil na vlastníkov, a teda aj zmluvy, ktoré majú s dodávateľom tepla môžu byť posudzované ako spotrebiteľské zmluvy.

Nevyžiadaná dodávka tepla a záväznosť rozhodnutím

Okrem pojmu spotrebiteľ sa Súdny dvor zaoberal aj otázkou nevyžiadaného dodania tepla, ktoré namietali neplatiči, ako odpoveď na žalobu o zaplatenie faktúry za dodanie tepla do spoločných priestorov.

Keďže dodávanie tepla do spoločných priestorov bolo vykonané na základe a v nadväznosti na rozhodnutie prijaté spoločenstvom vlastníkov, a v súlade s vnútroštátnym právom, nejde o nevyžiadané dodanie ústredného kúrenia.

Súdny dvor navyše dodal, že aj keď je bežnou praxou, že sú pri meraní použitého tepla dodané merače a je tu istá snaha o individualizovanie faktúr, v prípade budov, kde sú spoločne vlastnené priestory to nie je možné, nakoľko teplo cirkuluje medzi bytmi, ktoré sú vykurované menej a tými, ktoré sú vykurované viac, a práve preto je v poriadku, ak sa úhrada za teplo v spoločných priestorov vypočítava jej rovnocenným rozpočítaním medzi všetkých vlastníkov bytov.

Finálny verdikt pre dvoch neplatičov prinesie až rozhodnutie národného súdu, je však isté, že neplatiči sa budú musieť podrobiť rozhodnutiu väčšiny. Aj toto rozhodnutie predstavuje zaujímavý pohľad na subjekty, ktoré môžu byť považované na spotrebiteľov, pričom pri kolektívnej ochrane spotrebiteľov, ide v konečnom dôsledku, aj tak len o dobro väčšiny.

Zdroj: Curia