Na Slovensko bola podaná žaloba infringementu

Komisia podáva na Súdny dvor podnet na začatie konania proti Slovensku z dôvodu neposkytnutia súdnych prostriedkov nápravy proti rozhodnutiam o zamietnutí, zrušení alebo odvolaní víz.

Na Slovensko bola podaná žaloba infringementu

Európska komisia sa 18. mája rozhodla postúpiť prípad Slovenska na Súdny dvor EÚ, pretože Slovensko neumožňuje žiadateľom o víza odvolať sa na súde proti rozhodnutiu o zamietnutí, zrušení alebo odvolaní víza.

Slovenské vnútroštátne právne predpisy v súčasnosti poskytujú len možnosť odvolať sa na mimosúdnych správnych orgánoch. Na základe vízového kódexu [nariadenie (ES) č. 810/2009] a Charty základných práv EÚ majú žiadatelia o víza právo na to, aby sa s ich žiadosťou o víza nezaobchádzalo svojvoľne, pričom musia mať možnosť odvolať sa na príslušnom súde.

V odpovediach, ktoré Slovenská republika poskytla na formálnu výzvu v roku 2013, a na odôvodnené stanoviská v rokoch 2015 a 2018 sa neriešia obavy, ktoré vyjadrila Komisia. Komisia sa preto rozhodla podať návrh na Súdny dvor EÚ proti Slovensku.

Súvislosti

V nariadení o vízovom kódexe [nariadenie (ES) č. 810/2009] sa stanovujú postupy a podmienky udeľovania víz na krátkodobý pobyt a letiskový tranzit. Členským štátom sa v ňom ukladá povinnosť umožniť žiadateľom podať odvolanie proti zamietnutiu, zrušeniu alebo odvolaniu víza. Právo na súdne odvolanie proti zamietnutiu udelenia víza potvrdil 13. decembra 2017 Súdny dvor EÚ vo veci El Hassani (C-403/16). Zmluva o EÚ okrem toho ukladá členským štátom povinnosť stanoviť dostatočné prostriedky nápravy na zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. Charta základných práv EÚ priznáva každému jednotlivcovi, ktorého práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti tým, že vo februári 2013 zaslala slovenským orgánom formálnu výzvu. V októbri 2013 nasledovala ďalšia formálna výzva, v októbri 2014 odôvodnené stanovisko a vo februári 2015 ďalšie odôvodnené stanovisko.

Zdroj: EK